Pred štyrmi týždňami som písala komentár s názvom Národná identita v súvislosti s novelou ústavy. Téma je oveľa rozsiahlejšia a blíži sa nielen Deň ústavy, ale aj možné schvaľovanie tejto novely v parlamente, a tak sa k nej vraciam.

Chceme jednotnú opozíciu! Naozaj chceme? Je to dobrý nápad? Minulý týždeň som písala o tom, ako podľa mnohých opozícia nič nerobí. Je až neuveriteľné, koľko ľudí si prečítalo len titulok.

Počas uplynululého týždňa premiér Robert Fico hovoril nielen na tlačovkách, ale aj na diskusii so študentmi v Poprade a na straníckej akcii k 17. novembru. Čo nám to teda hovorí?

Opozícia nič nerobí, v lete už vôbec nie. Aj vy ste už zachytili tieto vyjadrenia? Súhlasíte?

Schvaľovanie novely ústavy sa preložilo na september. Čo by znamenal odkaz na národnú identitu v ústave?

Víťazstvo konzervatívnych hodnôt, alebo Pyrrhovo víťazstvo? Ako vidí zmenu ústavy evanjelikálny teológ, ktorý vyštudoval na Cambridgei, a ako ju vidí právnička, ktorá sa pohybuje aj v prostredí politiky?

Demokraciu musíme strážiť aj v lete, pretože u nás sa na ňu útočí aj v lete – tentokrát konkrétne na demokratické voľby.

Je leto, a tak chcem v tomto trochu menej turbulentnom období napísať o človeku, ktorý si zaslúži našu pozornosť a ktorý je podľa mňa dobrým príkladom toho, ako sa majú vykonávať dôležité funkcie v štáte a ako netreba podliehať predsudkom.

Ústava sa meniť nebude – minimálne do septembra nie. Ospravedlňujem sa za minulotýždňovú absenciu, akosi som mala toho všetkého okolo novely ústavy plné zuby a nechcelo sa mi o tom ani len písať.

Vráťme sa pre dnešok ešte raz k referendu o protiruských sankciách a k tomu, ako sa táto téma vyvinula v posledných dňoch.