36 rokov od Novembra 89. Čo v nás z tejto atmosféry, porozumenia a tolerancie zostalo? Zostalo vôbec niečo?

Jeden zo scenárov budúcnosti spočíva aj v možnosti, že na vlastnú kanibalizáciu použijeme AI.

Peter Pöthe sa venuje psychoanalýze a psychoterapii, vo filme Veľký vlastenecký výlet je súčasťou výpravy na Ukrajinu a zároveň jej pozorovateľom.

Tak ako každý rok, aj v tomto poslednom čísle roku 2025 vám prinášame spolu s našimi kolegami, spolupracovníkmi a priateľmi tipy na knihy, ktoré sme čítali a odporučili by sme ich aj vám. Čítanie z papiera vraj umožňuje ľudskej mysli, aby si to, čo z neho prečíta, uchovala lepšie, lepšie tomu porozumela a lepšie to využila. Tak to s nami skúšajte, nachádzajme si spolu čas na šuchotanie stránkami.

Slávime výročie Novembra ’89, ale sám November ’89 akoby sa vytrácal: stačí pohľad na slovenskú vládu, na výsledky volieb v Česku, na proruskosť maďarského premiéra. Ako dopadne náš príbeh? .pod lampou sa zhovárame s Františkom Mikloškom a Petrom Zajacom, ktorí pri Novembri ’89 priamo boli.

Pred 36 rokmi sme striasli jarmo komunistickej totality. Slovensko, Česko, Maďarsko a Poľsko zažili hviezdny moment, dnes však znovu zápasia so silami neslobody. Čo z hodnôt Novembra ’89 sme si osvojili a v čom stále zlyhávame?

Matovičovsko-hegerovská vláda dokázala za dva roky prešustrovať svojou absurdnou politikou veľkú časť dôvery svojich voličov, pre ktorých sa stali Matovič s Hegerom a Sulíkom ešte horší ako Fico.

Patrím k ľuďom, ktorí sú od počiatku dejín stigmatizovaní. Čo je údelom židovského národa? Prečo som smutný? Prečo židia nechávali svoje deti krstiť v nádeji, že budú žiť normálny život?

Zdá sa mi, že dialóg je prvá obeť vyhrotených krízových situácií.

Diskusia o morálnych dilemách je dobrý mentálny telocvik. Sám o sebe však na prežitie v krízových situáciách nestačí, a vojna je za rohom.