Dejiny moderného sveta sú nielen dejinami budovania poriadku, ale prinajmenšom rovnako, ak nie vo väčšej miere dejinami chaosu, pokusov a omylov, nezamýšľaných následkov zdanlivo logicky nespochybniteľných rozhodnutí.

Historici majú na usporiadanie sveta niekedy odlišný pohľad, a tak sa .týždeň rozhodol spýtať Rogera Moorhousa, historika a odborníka na strednú Európu, čo je pre neho ten starý svetový poriadok a čo bude ten nový.

Žijeme v dobe, keď je znova naša sloboda v stávke. A v dobách kríz sa zvyknú nie náhodou vynárať aj debaty o slobode, ktoré sa nezastavia na hranici politickej náuky. Tie spory sú vlastne staronové. Podobne aj zistenie, že o slobode možno hovoriť zodpovedne, alebo aj o nej bohapusto tárať.

Ak Afganistan nevráti leteckú základňu Bagram tým, ktorí ju postavili, Spojeným štátom americkým, stanú sa zlé veci, vyhráža sa Trump.

S generálom Benom Hodgesom som hovorila krátko po zásahu vo Venezuele. Ako číta Trumpove úmysly trojhviezdičkový americký generál a bývalý veliteľ amerických síl v Európe? Je toto Monroeova doktrína pre 21. storočie a čo v novej realite znamená stredná Európa?

Mal to byť koniec dejín a mala nastať vláda zákona a liberálna demokracia. Ale svetové usporiadanie sa mení. V USA sa dejú veci, o ktorých sa hovorí len v dystopických románoch. Kto iný by povedal, že v Amerike sa dostane k moci diktátor?

Svet, v ktorom Amerika podporovala voľný obchod, bol svetom, v ktorom sa z chudoby dostali dve miliardy ľudí. Ako sa to zmení, keď Donald Trump namiesto spolupráce nasadil vydieranie? Čo to urobí Slovensku? V exkluzívnom rozhovore to vysvetľuje Ľudovít Ódor.

S Billom Kristolom sme sa v auguste videli osobne – na konferencii Liberalizmus pre 21. storočie, kde viedol diskusný panel o slobode pohybu a výzvach imigrácie. Odvtedy sa svet opäť posunul: z Trumpa je vonku mierotvorca a doma takmer tvorca občianskej vojny. Ako vidí Bill túto situáciu?

Žijeme napätú dobu. V duchu 17. novembra prebieha kriedová revolúcia, na námestiach štrajkujú desaťtisíce ľudí, na železniciach sa zrážajú vlaky. Všetky tieto udalosti je potrebné sledovať, ale nesmieme pritom zabudnúť vnímať aj krásu sveta. A jednou z najväčších krás sú svetové mestá.

Predseda by mal spozornieť, chystá sa ďalší zo série prevratov. Aspoň v kine to tak vyzerá. Leo DiCaprio ako revolucionár neúnavne bojuje proti systému. Stojí to obrovské peniaze a financujú to Američania. Ten film, nie prevrat. Zatiaľ.