Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 23.05.2010

Takže mám ísť voliť. Zatiaľ sa mi to ešte nikdy nepodarilo. Odkedy som dospelá, mala som len dve šance, a to som bola odcestovaná. Volila som za vstup Slovenska do EÚ, ale ozajstné voľby...až mám taký strach, že niečo spackám.

Trauma čiernych vdov?

.časopis .týždeň vo svete 03.04.2010

Vyšetrovanie bombového útoku v moskovskom metre môže ešte preukázať nové skutočnosti. Alebo aj nemusí – vzhľadom na to, ako ruské úrady pristupujú k informovaniu o takých udalostiach. Zatiaľ vyzerá isté, že do jeho vykonania boli zapletené neslávne známe čečenské čierne vdovy.

Píše Alexander Tomský

.alexander Tomský .časopis .osobnosti 07.03.2010

Tak opět po roce radostně do Buchlovic na tradiční festival vína a literární seminář. Co je to však letos za nápad mluvit o víně a deficitu? A je víno opravdu věc tak samozřejmá, jak si pořadatelé zřejmě představují, když má tolik nepřátel? Kupříkladu takový abstinent víno chápe jen jako nebezpečnou drogu, které se vyhýbá. Ve stejném předsudku žije i muslim, považuje víno za al – ko – hol, rozdíl mezi vínem a spiritusem nikdy nepoznal, a proto i on soudí, že víno je droga a nikoli nápoj, podobně jako alkoholik, který se chce co nejrychleji opít. „Kdo však nenávidí víno, hřeší, přestože je to hřích bezejmenný,“ říká Tomáš Akvinský, víno je přece nápoj sakrální. Češi na rozdíl od Moravanů na tom také nejsou nejlépe. Pijí převážně únavný studený, ospalý a trudnomyslný nápoj. Aby ne, když jim v mládí servírovali náhražky – Pražský výběr, Ostravský kahan, Svíčku a dnes krabicové víno z Čile nebo z Moravské vinařské oblasti. Ví snad někdo, kde se nachází ona moravská oblast?

Len hra?

.časopis 07.03.2010

Ako je možné, že výhra o jeden-jediný gól nad Ruskom, Nórskom či Švédskom vyvolá celonárodnú eufóriu? Ako je možné, že prehra o jeden-jediný gól s Kanadou a prakticky o jediný gól s Fínskom vyvolá celonárodný pocit ľútosti a smútku? Prečo má hokej takú silu? Veď je to len hra, nie?

Haiti: dva týždne po

.časopis .týždeň vo svete 31.01.2010

Desaťtisíce ľudí pod holým nebom v parkoch či na štadiónoch. Asi šesťsto provizórnych táborov. Chaos, dezorganizácia, beznádej. Taký je obraz haitskej metropoly Port-au-Prince v týchto dňoch.

Veľmi neistý rok 2010

.robert Žitňanský .časopis .týždeň v ekonomike 10.01.2010

„Ak chcete boha rozosmiať, povedzte mu o svojich plánoch,“ povedal kedysi smutno-smiešny Woody Allen. A presne také, teda smutno-smiešne, sú vážne myslené prognózy na viac ako pár mesiacov dopredu.

Bodka Milana Lasicu

.milan Lasica .časopis .osobnosti 09.01.2010

Nedá sa povedať, že by nám plutvy nepomohli. Nemám na mysli tie potápačské, tie iba naznačujú, o čo všetko sme prišli, keď sme pred miliónmi rokov opustili vodu. Mám na mysli ozajstné plutvy. A k tomu žiabre a ostatné príslušenstvo, ktoré by nám umožňovalo žiť životom obojživelníkov. Som presvedčený, že taký život má obrovské výhody.

Dylanove Vianoce

.pavel Malovič .časopis .hudba 06.12.2009

Napriek istej tvrdosti a nekompromisnosti svojho repertoáru má aj taký autorský a interpretačný formát svetovej hudby ako Bob Dylan svoje citlivé miesta.

New York Petra Breinera

.peter Breiner . .časopis .osobnosti 28.02.2009

Aj také skvelé miesto na život ako New York má svoje problémy a starosti. Sedadlá v kine nie sú očíslované, asi kvôli demokracii, takže kto skôr príde, vyberie si dobré miesto. Bolo by to v poriadku, pokiaľ nechcete vidieť film, o ktorý je záujem. V takom prípade sa návštevníci snažia okábatiť demokraciu tým, že prídu skôr. Predošlý film však ešte trvá, a tak vznikne ďalší newyorský problém – nekonečné státie v rade, bez ohľadu na klimatické podmienky. V rade sa stojí nielen pred kinom, ale aj pred reštauráciami, najmä pred tými, ktoré, nevedno prečo, neprijímajú rezervácie. A nie je to jednoduché. Najprv stojíte v prvom rade, v ktorom len oznámite vchodovému manipulantovi svoje meno a ten vám dá predpokladaný čas, v ktorom by sa vám mohol ujsť stôl. V určenom čase prídete a stojíte v ďalšom rade spolu s tými, ktorí mali podľa rozpisu už 40 minút hodovať.

O sláve a káve

. .časopis .fenomén 28.02.2009

Stovky, tisícky ľudí ráno čo ráno, deň čo deň zatvárajú dvere svojich sladkých domovov. Namiesto toho, aby ešte pozhoveli vo vlastnej kuchyni a vychutnali si „turka“ za pár centov, mieria k cudzím, aby pozhoveli s mokom za pár eur. Čo je na kaviarňach také príťažlivé? Ako hovoril jeden zo známych kaviarenských povaľačov Denis Diderot: „Čo na tom záleží? Veď nepíšeme majstrovské dielo, iba sa zhovárame.“