Vzťahy medzi Soulom a Pchjongjangom sú na najhoršej úrovni za posledné roky. Obe krajiny zostávajú aj naďalej technicky vo vojnovom stave, keďže vojna medzi nimi z rokov 1950-53 sa skončila iba prímerím, nie riadnou mierovou dohodou.

Samit na Aljaške by bol prvým stretnutím úradujúcich prezidentov USA a Ruska od stretnutia Joea Bidena s Putinom v Ženeve v júni 2021.

Dôvodom je obava Ukrajiny a niektorých európskych štátov, že Trump môže pristúpiť na Putinove návrhy na ukončenie vojny bez toho, aby zvážili ich postoje.

USA podpísali s každou krajinou samostatné bilaterálne dohody o rozšírení spolupráce v oblasti energetiky, obchodu a technológií vrátane umelej inteligencie.

Na otázku novinárov, či sa Putin musí najprv stretnúť s ukrajinským prezidentom, aby sa následne mohol stretnúť s prezidentom USA, Trump odpovedal: „Nie, nemusí. Nie.“

Čína súčasne zintenzívnila obchod s Ruskom – vrátane nákupu ruskej ropy a plynu, dodáva do Ruska technológie dvojakého využitia, ktoré môžu byť využité aj vo vojenskom priemysle.

O prehodnotení správ informoval v utorok večer americký minister energetiky Chris Wright v relácii CNN. Uviedol, že staršie správy sa momentálne „revidujú“ a vláda plánuje zverejniť ich aktualizované verzie s komentármi.

Trump na svojej platforme Truth Social v noci na piatok napísal, že Pašinjan a Alijev sa k nemu „pridajú v Bielom dome na oficiálnu ceremóniu podpisu mierovej dohody“.

Ministerstvo zahraničných USA vecí odôvodnilo spustenie tohto pilotného programu tým, že ide o „kľúčový pilier zahraničnej politiky Trumpovej administratívy“.

Nové clá sa týkajú dovozu zo zhruba 70 krajín vrátane všetkých 27 členských štátov EÚ.