Návštevníci klubových koncertov už určite počuli o postrockovej kapele The Ills, ktorá vznikla z domácej „jamovačky” kamarátov niekde v obývačke. Dnes majú za sebou množstvo koncertov, skúseností, albumový debut či zaradenie do line upu nášho najväčšieho festivalu Pohoda. Chalani chystajú druhý album aj ako zberateľskú špecialitu na vinyle. Aj o jeho príprave som sa zhováral s gitaristom Martinom Krajčírom (Iso) a basgitaristom skupiny Filipom Drábkom (Fifo).

Pred odletom do Helsínk prehrali sedem z ôsmich prípravných zápasov. V nedeľu 20. mája 2012 boli na 8 minút a 51 sekúnd majstrami sveta! Vyše polovicu finále živili nádej na naplnenie jednej z najväčších senzácií v histórii MS. Rusko nás zastavilo superkvalitou, Malkinom, Sjominom, Dacjukom, neodolateľnou útočnou mašinou.

V utorok, 22. mája nás úplne nepripravených zastihla šokujúca správa: zomrela výtvarníčka, hudobníčka a priateľka mnohých z nás, Bety K. Majerníková.

Podle statistik do daňového ráje vloni přemístilo své sídlo 328 českých firem. Celkově jich tam je už 11 750. Vysvětluje se to údajně vysokými daněmi, ale české firemní daně ve srovnání s jinými zeměmi nikterak vysoké nejsou.

Americkí republikáni si minulý týždeň prežili svoj „super utorok“. Volebný deň, ktorému sa v rámci primárok venuje výnimočná pozornosť. Stranícki kandidáti na prezidenta sa počas super utorka dozvedia, akú šancu majú zabojovať o kreslo v Oválnej pracovni Bieleho domu.

Americkí republikáni majú viditeľný problém s výberom ľudí, ktorí by mohli v prezidentských voľbách ohroziť Baracka Obamu. Prvá štvorka republikánskych prezidentských kandidátov jasne odzrkadľuje ich dilemu.

Knihy Giorgia Vastu Hmatatelný čas a Alessandra Baricca Emauzy, ktoré nedávno vyšli v českom, resp. slovenskom preklade majú spoločné talianskych autorov a komplikovaný detský svet.

Spodina společnosti existuje, víme to, ale z nějakého zvláštního důvodu se o tom ostýcháme mluvit. Někteří mají dokonce sklon považovat ji za naše vlastní špatné svědomí, oběti naší nevšímavosti a lhostejnosti. Mají pravdu, pokud naše vina spočívá v tom, že jim nabízíme své teorie o tom, jak jsme si všichni rovni, jak máme všichni nárok na zajištěné živobytí, či jak je tu stát od toho, aby nás tahal z bryndy, do které se svým způsobem života, hodnotami, morálkou, charaktery řítíme. Důsledkem jsou tenze a konflikty. V horším případě pouliční bouře, drancování, násilí.

Bola jar roku 1990, keď som sa vybral prvýkrát ako novinár do ukrajinského Ľvova. Počas reportáže o prvých poloslobodných voľbách som objavil dovtedy pre mňa takmer neznámy svet ukrajinských banderovcov, prvý raz som videl žlto-modré vlajky, bol som pritom, keď sa rodil ukrajinský národ. Podobne fascinovaný som o pol roka neskôr pobýval niekoľko dní na Slobodnej ukrajinskej univerzite v Mníchove, ktorá bola až do konca roku 1945 v Prahe. Potom som objavil príbeh ukrajinskej diaspóry v Prahe, ktorá tu prečkala napoly v podzemí, vystrájanie NKVD po máji 1945 a potom aj celý komunizmus. A potom som na Ukrajinu často chodieval. Dokonca aj dve pekné lásky z toho boli.

Sú ľudia, ktorí chodia do hory na drevo, a potom ho doma pália. Je vcelku jasné, prečo to robia. A sú aj ľudia, ktorí chodia do hôr na kamene a potom ich doma pália. Prečo to robia? Čo z toho majú?