Ukrajinský prezident zdôraznil, že v prebiehajúcich diskusiách v rámci summitu takzvanej koalície ochotných ide o „samostatný bod“.

Ukrajinské úrady spochybňujú nezávislosť pravoslávnej cirkvi Ukrajiny (PCU) a žiadajú jej zákaz na základe zákona z augusta 2024, ktorý umožňuje zakázať náboženské organizácie s väzbami na Rusko.

Merz sa tak na adresu ruského prezidenta vyjadril po otázke, aké pomenovanie by dal Putinovi po tom, čo predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová označila šéfa Kremľa počas nedávnej návštevy Poľska za „predátora“.

Trump tvrdil, že takýto summit by sa mohol uskutočniť do dvoch týždňov od jeho stretnutia s Putinom na Aljaške.

Sledujte aktuálne informácie o vojne na Ukrajine.

Oznámil okrem toho, že budúci týždeň sa v Európe budú konať ďalšie rozhovory s cieľom zaistiť „silnú reakciu“ voči Moskve v čase, keď EÚ pripravuje 19. balík sankcií proti Rusku.

Postojom Berlína je, že uznanie palestínskeho štátu by malo patriť k posledným krokom v procese tzv. dvojštátového riešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu, pripomenula DPA.

V máji húsíovia uzavreli so spojenými štátmi dohodu, v rámci ktorej prisľúbili, že obchodnú trasu v Červenom mori prestanú narúšať útokmi. Následne však ohlásili, že výnimku v tomto smere predstavujú ciele, ktoré sú podľa nich prepojené s Izraelom.

Šéf Bieleho domu predtým nasadil Národnú gardu v Los Angeles a nedávno vyhlásil, že ďalším mestom, kde je potrebné nastoliť poriadok, by mohlo byť Chicago. Johnson uviedol, že miera vrážd, lúpeží a streľby v meste v uplynulom roku významne klesla.

Stretnutie medzi Zelenským a ruským prezidentom Vladimirom Putinom s cieľom dohody na ukončení konfliktu, o ktoré sa usiluje americký prezident Donald Trump, zatiaľ nie je na dohľad.