V tejto chvíli nevieme presne, aká je budúcnosť Grónska. Podobne nevieme ani, aký bude výsledok ruskej vojny proti Ukrajine a ukrajinského boja za vlastnú existenciu. Múdrosti, ktoré si bude s Trumpom na najbližšom stretnutí vymieňať Robert Fico, nie sú nateraz hodné pálenia kyslíku. Niečo však vieme.

Na facebooku som sa stretol s poznámkou od jednej diskutérky k vyjadreniam prezidenta Trumpa o Grónsku, že kedy sa ozvú americkí psychiatri a psychológovia. (Odvtedy D.T. napísal list nórskemu premiérovi, že ešte nedostal Nobelovu cenu za mier, aj keď vraj zastavil osem vojen a že teda už sa nebude cítiť viazaný venovať sa mieru, ale len americkým záujmom...Tak nejak.)

Miroslava Lajčáka dobehlo pchanie sa do análov amerického sexuálneho predátora Jeffreyho Epsteina. Tieto spisy však odhaľujú oveľa viac. Viac odhalil aj Maroš Žilinka po stretnutí s Robertom Ficom.

Vojna v Iráne nám opäť pripomenula, na čo jazdíme a vďaka čomu fungujeme. Ceny pohonných hmôt stúpajú, a to je určite dôvod zamyslieť sa nad tým, ako vlastne fungujú fosílne palivá v súčasnej svetovej ekonomike, ktorých éra možno končí.

Kalifornskí ultrabohatí sú v poslednom čase hlasnejší než zvyčajne. (Niektorí majú vlastné podcasty – a to hovorí samo za seba.) Iniciatíva, ktorá by zaviedla daň pre miliardárov, ich znepokojila.

Podľa Costy Spojené štáty nemôžu nahradiť európskych občanov pri výbere, ktoré strany sú dobré a ktoré zlé, nemôžu nahradiť Európu v tom, čo je ich víziou slobody prejavu.

O smrti Mansúre Chódžaste Bagerzádehovej informovali iránske médiá 2. marca. Písali, že zomrela na následky zranení utrpených počas prvotných americko-izraelských útokov, ktoré zasiahli aj Chameneího rodinné sídlo. O život prišli aj ďalší členovia ajatolláhovej rodiny.

„Musíme byť pripravení na priamu konfrontáciu s Trumpom,“ povedal diplomat EÚ oboznámený s prebiehajúcimi diskusiami. „Je v agresívnom móde a musíme byť pripravení.“

V najnovšej verzii amerického plánu je zahrnutý aj návrh na rýchle prijatie Ukrajiny do Európskej únie už v januári 2027, čo je krok, ktorý Moskva odmieta.

Organizácia Vjasna na sociálnych sieťach tiež uviedla, že medzi prepustenými osobami je aj opozičný politik Viktar Babaryka. Tento bývalý bankár chcel v roku 2020 kandidovať v prezidentských voľbách proti Alexandrovi Lukašenkovi.