Jeho priezvisko si už spájame skôr s animovaným seriálom, jeho tvár sa po rokoch vo väzení zmenila takmer na nepoznanie. No O. J. Simpson, hoci už nie je hviezda, stále žije. A jeho príbeh vraha-nevraha pokračuje.

Vo svojich sedemnástich vyhrala islandskú študentskú Superstar, napísala hit Slow pre Kylie Minogue, spievala titulnú pieseň pre druhý deň Pána Prsteňov a v menej komerčných hitparádach uspela roztomilou piesňou Jungle Drum.

Ak ide o mňa, to šamanovo prekliatie Ronalda pred futbalovými majstrovstvami sveta za humorné nepovažujem. S okultnými praktikami nikdy nie sú žarty. Ale o inom som chcel. Od prvých majstrovstiev ten šampionát naberá na sile. Kam sa hrabú olympijské hry, čo sa sledovanosti týka?! Lámu sa všetky rekordy, aj ten o lete človeka na Mesiac. Zvláštne, odkedy existuje tento turnaj, ani raz nevyhral tím, ktorý by mal zahraničného trénera. V jednote je sila. Stávkové kancelárie lákajú do gamblerskej pasce stále nových klientov.

Mladí vravia, že maturita je ako plot, buď ho prelezieš, alebo ťa prehodia. Tí, čo maturitu poctivo vydreli, s banálnosťou toho výroku súhlasiť nebudú. Tí, čo mali viac šťastia ako rozumu, si neskôr zadovážia diplomovku na kľúč, nebudú zabíjať čas vedeckým bádaním, radšej veselo žiť a málo premýšľať. To je obraz Európy, ktorá je čoraz viac zmľandravená, ktorá stráca vytrvalosť a vernosť na ceste, lebo na nej treba aj všeličo odtrpieť.

Jana Špačinská a Pavlo Nečitajlo. Filologička a archeológ. Žijú v meste Kamenec Podoľskyj a robia hudbu ako skupina Zapaska. Na Slovensko prišli uviesť svoj album Kontur, ktorý vychádza vo vydavateľstve Slnko records.

Jana Špačinská a Pavlo Nečitajlo. Filologička a archeológ. Žijú v meste Kamenec Podoľskyj a robia hudbu ako skupina Zapaska. Na Slovensko prišli uviesť svoj album Kontur, ktorý vychádza vo vydavateľstve Slnko records.

S priateľom Vítom Vrbkom sedíme v csárde U Pepa a jeme halászlé. Od Hrabala a jeho knihy Morytáty a legendy sa pri bielom chlebe a kúskoch sumca v polievke dostaneme ku Kafkovi, a ďalej cez jeho nemeckú a českú verziu popri Zweigovi a Rothovi k nemeckej a českej literatúre 20. storočia, to si už dávam po dojedenej polievke zvyšky chleba a dostaneme sa k Werfelovi a k jeho Bledomodrému ženskému písmu. Namietam, že pre mňa sa všetko zmenilo, keď mi kamarát Jaroslav Róna priniesol Werfelovu Hvězdu nenarozených v českom preklade.

Vyhnaný jazyk sa volá kniha esejí Imre Kertésza (Kalligram 2003). Tá metafora je mi blízka. Boli časy, keď sme na verejnosti používali iný jazyk ako v súkromí, časy, keď sa slová strácali a ďalšie sa objavovali z večera na ráno. Sám sa dodnes cítim ako rukojemník jazyka. Bože, ako rád by som si pohovoril nadoraz s ľuďmi kamkoľvek prídem a chvíľu tam zotrvám. Nejde to, vyrastal som za ostnatými drôtmi a po anglicky ma učila pani Bihellerová – mamkina kamarátka, ktorá sama po anglicky vedela mizerne (naučila sa túto reč vraj počas vojny v koncentračnom tábore).

V Turecku žijem už takmer dva roky a na politiku ako súčasť života som si zvykla. Regionálne voľby však priniesli ešte zaujímavejšie a pestrejšie obrázky, ako by mohla ukázať napríklad prechádzka po Veľkom istanbulskom bazáre. Turci 30. marca odovzdali hlasy trom kandidátom – muhtar (akýsi richtár, správca najmenšieho územného celku), belediye başkanı (správca obce, dá sa povedať primátor) a büyükşehir belediye başkanı (správca veľkomiest) – a dva hlasy jednej strane, ktorej kandidátov tak posunú do mestského zastupiteľstva.

„Naše vláda bude první, která nebude krást, lhát a bude makat pro občany.“ Čiže kradne a klame vláda, vyhlásil koncom roka 2013 Andrej Babiš, nová hviezda českej politiky, a nie konkrétni ľudia. Kradne a klame sa tu od novembra 1989, predtým bola pohodička. Vidím to tak, že klame občan Babiš. Ešteže lož nemá prevahu nad pravdou, to by bol svet iný, než v akom žijeme, podstatne horší.