Išlo o 57-ročnú samicu nosorožca ostronosého menom Fausta.

Michel Foucault napísal: „Navrhujem jednu hru: rok bez mien. Počas jedného roka by sa vydávali knihy bez mena autorov. Kritici by sa museli predierať úplne anonymnou produkciou. Mám však tušenie, že by nemali čo povedať: všetci autori by čakali s publikovaním svojich kníh do nasledujúceho roka...“

postupne prichádzajú o svoje kompetencie v prospech inštitúcií Európskej únie, regiónov a miestnej moci. Ich obyvateľstvo je z roka na rok národnostne, etnicky, nábožensky a kultúrne pestrejšie. Ich hospodárstvo je čoraz viac napojené na medzinárodné a nadnárodné spoločnosti.

Včera som išiel po ulici, alebo počkajte, možno to bolo predvčerom, ale nie, asi to bolo včera, pretože pršalo, predvčerom nepršalo, hoci hlásili, že bude pršať, ale zase im to nevyšlo, ako to už býva, napríklad v televízii jeden meteorológ dlho hovoril, aké bude počasie o mesiac,

Demograf Boris Vaňo z Inštitútu informatiky a štatistiky Infostat: Možno nás v skutočnosti ubúda

Miesto deja: pôrodnica v jednom meste na strednom Slovensku. Je letný podvečer a pôrodné asistentky sa chytajú za hlavu. „Plné mesto tehotných,“ sťažuje sa jedna. „A všetko to chodí rodiť k nám.“ Žeby sa Slovensko konečne šplhalo z populačnej priepasti?

Prvý kultúrny šok po prílete do Indie dostáva Európan už cestou z

Jedenásty ročník festivalu Pohoda v

Hedvigu Malinovú spoznal po útoku ako psychoterapeut a odvtedy s ňou strávil tridsať terapeutických hodín. Nepochybuje, že Hedviga útok opísala tak, ako sa stal a ako si ho pamätala. Teraz sa rozhodol verejne prehovoriť. Jozef Hašto.

„A podivuhodné je, že i navzdory ptačímu a prasečímu moru, nemoci šílených krav a kulhavce a slintavce, parazitům v rybách, hormonům v telatech a salmonele ve vejcích ještě žijeme...“ (Peter Hahne: Konec legrace. Praha, Návrat domů, 2007, s. 77).