Bratislava – filmová metropola plná zvučných autorských mien? Nie, nie je to vtip: aj tento rok sa v marci uskutoční networkingová udalosť pre mladých študentov filmu a všetkých nadšencov brandže, Visegrad Film Forum. Prichádza už s 11. ročníkom a opäť ponúkne bohatú dávku masterclassov od výnimočných jednotlivcov z odvetvia.

Peter Pellegrini dnes v noci vyhral prezidentské voľby. Som slovenská študentka v zahraničí, a predsa chcem ísť domov.

Na Slovensku často počúvame výroky typu: „Vzdelanie je dôležité“, „musíme podporovať vzdelanie” či „reforma školstva je kľúčová“. Hovoria to odborníci, pedagógovia aj politici. Tí poslední majú v rukách najväčšie kormidlo, no loď vzdelania je u nás stále len pár stôp od prístavu.

A to už je čo povedať, keď mi chýbajú časy, kedy tragédom slovenskej politiky bola práve ona. Spolu s Dankom sú typy tzv. nešťastných, ale nie veľmi škodlivých politikov a političiek. Ide o takých a také, ktoré nám vedia pokaziť, ale zároveň aj zlepšiť deň. Keby smiech cez slzy mal ľudskú podobu, je to práve Romana Tabák za jedno pohlavie a Andrej Danko za druhé.

Čaká nás prvé kolo prezidentských volieb, hoci to tak vôbec nevyzerá.

Spišská Nová Ves je jedným z 23 miest, kde sa konal vo štvrtok o 18:00 protest s názvom Zastavme ich!.

Ide najmä o hudbu, ktorá znie celý rok v Rádiu FM. Neviem, prečo je to tak, alebo možno viem, ale nemám chuť sa tu o tom rozpisovať, lebo to nie je ani dôležité. Dôležité je to, že tento spôsob udeľovania ocenení v našom skromnom slovenskom šoubiznise vôbec existuje a že celá plejáda mladých tvorcov má šancu predstaviť svoju tvorbu na celkom reprezentatívnom podujatí s dobrou mediálnou podporou.

Slovensko si zvolilo nového prezidenta. Hlava štátu má mnoho významných kompetencií, využívaním ktorých sa dokáže zapájať nielen do formovania zahraničnej, ale aj vnútroštátnej politiky, medzi iným aj v oblasti súdnictva a spravodlivosti. Zdá sa, že nezávislosť ďalšieho článku v krehkom systéme bŕzd a protiváh môže byť po výsledku prezidentských volieb ohrozená.

Začiatok roka sa pre vášnivých priaznivcov audiovizuálneho sveta viaže najmä s obdobím oceňovania ich miláčikov strieborného plátna (či širokouhlej televíznej obrazovky). Kontroverzie súvisiace s menšinovým oceňovaním a trochu zaujatými podmienkami pre tvorcov však vyvolávajú otázku, či majú tieto ocenenia v dnešnej dobe ešte nejakú skutočnú relevanciu.

Formy ľudskej zábavy a podnety, ktoré v ľuďoch vyvolávali pobavenie prechádzajú evolúciou. Kým v 20. rokoch minulého storočia sa na poli komiky preslávil nemotorný panáčik v čiernom cylindri s vychádzkovou palicou, Charlie Chaplin, na súčasného diváka pôsobia jeho legendárne vystúpenia nanajvýš úsmevne. Asi ako keď nám škôlkar hovorí vymyslený vtip. Táto skutočnosť nemusí mať zásadne negatívne následky. Krása každej doby pramení z jej jedinečnosti, aj pri téme zábavy a humoru. Má teda zmysel ortodoxne zachovávať zvyky a tradície? A aký stupeň dôležitosti má v tom celom vyjadrenie súhlasu?