Po mnohých reakciách, otázkach a tiež nepravdivých výrokoch zo strany RTVS považujem za nevyhnutné napísať nasledujúcich pár bodov.

Počas socializmu sa postavili na dedinách a predmestiach celé ulice rodinných domov. Ľudia si navzájom pomáhali, pracovali muži aj ženy, jednoduché stroje putovali zo stavby na stavbu. Družstevné autá a traktory najviac pracovali po skončení zmeny. Fľaša pálenky bola univerzálnou menou.

Popri mnohých vzácnych priateľoch, ktorých som stretol na svojej ceste, nazberal som aj veľa priateľských psov. Teda, ony si našli mňa. Najprv na mňa zaštekajú, zavrčia, poviem im pár slov, však aj chudák pes je len človek – a sme priatelia.

Naši predkovia sa na najväčšie sviatky roka pripravovali štyridsať dní. Pochovali basu, postili sa, robili skutky pokánia, chodili na krížovú cestu. Vo Veľký týždeň prežívali na Ježišovom príbehu aj svoju vlastnú drámu, znova sa narodili v krste a v pondelok vypukla všeobecná radosť. Hlavne mládenci chodili šibať a oblievať dievky. Tie boli prvým a doteraz v histórii najúčinnejším médiom, ktoré bolo treba umlčať. Iba veriace, ktoré nástojčivo tvrdili, že On vstal. Pre neveriace bolo škoda vody. Veriaci ľudia dodnes veria, tušia, premýšľajú, oslavujú, trápia sa. Vedia svoje. Skôr placho a bázlivo mlčia. Ako keď človek objaví lásku.

V auguste si pripomíname 99 rokov od začiatku Prvej svetovej vojny. V každej obci a v každom meste máme pomník padlých. Celé litánie zavraždených mladých mužov.

Je to ako večerná pobožnosť. Podľa mojich jogínskych zásad by som mal večeru dať nepriateľovi. Keďže žiadneho nemám, dobre si zajem, urobím si pohodlie, zapnem TV a konečne si užívam svet. Nestačím sa čudovať, koľko je denne zábavných programov. Skoro každá stanica. Po celé hodiny.

Ruský filozof Solovjev v knihe Rusko a všeobecná cirkev porovnáva východnú a západnú duchovnosť. Prečo má v Rusku svätý Nikolaj sviatok tri razy za rok a svätý Kasián len v priestupnom roku 29. februára?

Na Veľkú Noc každoročne rozprávame, prežúvame a ak na to máme, oslavujeme to, čo žijeme.

Ej, už sa na tej hore lístie červeneje, kdeže sa ten šuhaj na zimu podeje? Vždy s prichádzajúcou zimou nám rastie problém, čo s bezdomovcami. Všetky zvieratká už vedia, kde prežijú zimu. Lastovičky to vedeli v septembri, bociany v októbri a zvieratá, čo nemienia emigrovať do južných krajín, nakupujú kožuchy a zatepľujú brlohy a hniezda. Beda tomu, kto nemá domov.