Civilizované spoločnosti nedržia pohromade iba zákony, ale aj zvyky, zdieľané štandardy a spoločenské normy. Takže občas stojí za otázku: ako ďaleko sme od Hobbsovskej anarchie? Ak by prišla nejaká mimoriadna kríza, pomáhali by si ľudia navzájom? Aj keby s tým boli spojené ich vysoké náklady? Alebo by každému išlo iba o jeho samého?

Jedným z posledných ľudí, ktorým Husní Mubarak volal ešte ako prezident Egypta, bol izraelský politik Benjamin Ben Eliezer. Mohol s ním hovoriť po arabsky. Ben Eliezer, prezývaný Fuad, sa narodil v Iraku.

Zatiaľ čo Blízky východ prechádza politickými revolúciami s otvoreným koncom, menšie revolučné otrasy čakajú aj krajiny Západu. Veľké arabské a malé západné revolúcie sa však od seba líšia. Arabský svet, najmä jeho mladá populácia, povzbudená novými technológiami, dostáva (okrem pochmúrnej vyhliadky na islamské teokracie) aj nádej priblížiť sa západným krajinám. Najväčšou výzvou pre tieto krajiny bude zvládnuť všetky nedokonalosti demokracie a manažovať obrovské očakávania, ktoré predovšetkým egyptská revolúcia priniesla.

Nobelovu cenu za mier dostal tento rok človek, ktorý si ju nemôže prevziať: väznený čínsky disident Liou Siao-po. Nobelovský výbor ukázal oneskorené, a predsa vítané gesto. Ako však toto gesto môže ovplyvniť situáciu v Číne?

Veľké prekvapenie sa nekonalo – Nobelova cena za ekonómiu putuje k trojici akademikov za ich dlhoročnú prácu na horúcu krízovú tému.

Kritizujú ho, zbožňujú i zosmiešňujú. Americký self-made-man Glenn Beck, moderátor Fox News, je všetko možné, ale najmä mediálny podnikateľ. Podniká so svojou tvárou a myšlienkami. Je to autor bestsellerov, motivačný rečník a zabávač v jednej osobe. Zatiaľ však nechcel byť politikom. Je to paradox, pretože práve politiku teraz veľmi silne ovplyvňuje.

V posledný augustový deň tohto roku opustí Irak posledná americká bojová jednotka. Oficiálne sa to dá označiť za koniec vojny v Iraku. Tej, ktorá sa začala omnoho skôr, než by sa to zo zbežného pohľadu na jej dejiny zdalo.