Podľa denníka The Washington Post súvisí rozhodnutie s hodnotením vojenských útokov Iránu.

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko, ktorý krajinu vedie od roku 1994, vo štvrtok povedal, že Bielorusko potrebuje modernizovať a rozvíjať svoju výrobu rakiet.

Podľa vlády bude základňa v čase mieru zamestnávať okolo 70 ľudí. „V stave zvýšenej pohotovosti a v prípade vojny sa počet zamestnancov veliteľstva môže zvýšiť na 160,“ uvádza sa vo vyhlásení vlády.

Líder centristického opozičného hnutia Pohni sa - Zmeň (Kreni - Promeni) Savo Manojlovič však možnosť takýchto rozhovorov odmietol.

Podľa minstra zahraničných vecí Winstona Petersa čelí Nový Zéland najnáročnejším strategickým okolnostiam v modernej histórii a diplomacia nestačí.

Vyjadril presvedčenie, že Trumpove líderské schopnosti prispejú k obnove bilaterálnych vzťahov, ktoré boli v uplynulých rokoch na bode mrazu.

Možnosť vyslania vojakov Černochová pripustila až po tom, ako Pavel vo štvrtkovom rozhovore s Českou tlačovou kanceláriou uviedol, že ČR by súčasťou prípadných mierových jednotiek na Ukrajine byť mala, keďže je v podpore Ukrajiny aktívna od začiatku vojny.

Tradičným pietnym aktom pred Českým rozhlasom v Prahe si pamiatku obetí okupácie uctili českí najvyšší ústavní činitelia, poslanci, senátori a ďalší.

Ukrajina v súčasnosti intenzívne rokuje s USA a európskymi krajinami o komplexných bezpečnostných zárukách, ktoré by západní spojenci Kyjevu poskytli v prípade ukončenia bojov.

Ruský prezident opakovane spochybnil legitimitu Zelenského, ktorého prezidentský mandát vypršal v máji 2024. Podľa ukrajinských orgánov zostáva plnohodnotnou hlavou štátu, pretože vojnový stav po invázii Ruska vo februári 2022 neumožňuje konanie nových volieb.