Jan Lukeš a Jan Schmid známe duo z Českej televízie zavítali pri nakrúcaní relácie Literární magazín 333 na Slovensko. A pretože tieto dve osobnosti neustále vtipne reagujú na súčasné kultúrne dianie v Čechách, spýtali sme sa my ich na to ako vidia slovenskú literatúru.

Predstavitelia Slovenského štátu urobili podľa Jana Čarnogurského zlé geopolitické rozhodnutia.

Odchod Radoslava Procházku z KDH je podľa predsedu hnutia Jána Figeľa trieštením pravice. Nie je to dobrá správa anipre voličov, možno je dobrá pre Smer.

Načo to hovoríš druhýkrát?” - takto sformuloval môj vnuk Miško vo veku necelých troch rokov jednu z jeho zásad racionálnej komunkácie. Napriek tomu budem opakovať, čo už viacerí povedali veľakrát, veď slovenská debata o školstve a vzdelaní často odbieha mimo racionality.

Rok 2013 v slovenských luhoch a hájoch nepriniesol nič prevratné. Deficit štátneho rozpočtu sa nedarí znižovať, skôr naopak. Śtátny dlh rastie. Vláda zvyšuje dane, keď predtým sľúbila, že ich zvyšovať nebude. Označuje sa to honosne znejúcim pojmom fiškálna konsolidácia. Medzitým sme zaznamenali pokles Slovenska takmer vo všetkých rebríčkoch, ktoré merajú kvalitu podnikateľského prostredia. Slovensko bolo kedysi krajinou, ktorej iní závideli jej reformné úsilie. Rok 2013, ktorý symbolicky poslal do minulosti rovnú daň, definitívne potvrdil, že sme upadli do šedivého podpriemeru.

Pred viac ako štyrmi rokmi sa začala v eurozóne kríza, v ktorej sa stretli a vzájomne popreplietali banková kríza, dlhová kríza a kríza konkurencieschopnosti. Jej dramatickú fázu, plnú mimoriadnych bruselských nočných rokovaní, vystriedala fáza relatívneho pokoja. Na jej začiatku stála verbálna a neskôr aj reálna podpora eura zo strany Európskej centrálnej banky. Vlády sa pokúšajú skrotiť rozpočtové deficity, bezprostredný odchod Grécka z eurozóny už nie je na programe dňa, z finančných trhov zmizla nervozita. S predlžovaním obdobia pokoja sa zákonite začali množiť optimistické vyhlásenia o tom, že to najhoršie je za nami. A keď prišli správy o tom, že ekonomiky niektorých krajín opäť zaznamenali mierny rast, reči o konci krízy sa stali súčasťou oficiálnej propagandy.

Jana Beňová vo svojom pravidelnom hlásení zaznamenáva, že azda každej jej kamarátke alebo známej sa narodilo bábätko. To je na zváženie. Okrem toho píše, že sa všetci kamaráti a známi stíšeným hlasom sťažujú, že tak zle finančne ako tento rok na tom ešte neboli a že také naťahovanie sa v kaviarni, kto zaplatí, už dávno nezažila. To je na pováženie.

Dve z najpoprednejších ekonomických inštitúcií sveta, Medzinárodný menový fond a bývalý americký minister financií Larry Summers, upozorňujú, že globálnu ekonomiku možno čaká dlhšie obdobie nízkych úrokov. Prečo je to zlé a čo sa s tým dá urobiť?

Dlho som nevedel, ako vnímať fakt, že mnohí Maďari v sebe nanovo objavujú svoj nevyjasnený ázijský pôvod. Predsa tu vedľa nás povstala z neeurópskeho jazyka do kníh zbláznená vysoká európska kultúra, no teraz sa tu stavajú miestne tabule v runovom písme, ľudové masy na festivaloch holdujú kultu „hunských“ alebo „turanských“ stepných jazdcov, a predseda vlády Viktor Orbán vyhlasuje: „Je mimoriadne dôležité pochopiť, ako fungujú systémy v Číne, Singapure, Turecku a Rusku. Liberálna demokracia je v koncoch.

Znakom našej doby je obľúbenosť dlhov. Po dlhoch siahame ako spotrebitelia, firmy môžu vďaka dlhu financovať aj investície, ktoré prevyšujú možnosti ich vlastných zdrojov. A štát?