Spájanie delením nebude stačiť. Pri rozbehnutej deštrukcii štátu, ktorú súčasní vládni politici zvládli naštartovať naozaj majstrovsky a expresne, potrebuje Slovensko niečo úplne iné ako zakladanie nových a nových politických strán.

Hašterenie, chaos a neschopnosť sa na čomkoľvek dohodnúť sú typickými črtami pozostatkov „najlepšej vlády v histórii", ako ju sám nazval na úplnom začiatku jej predseda Igor Matovič.

Nie celkom rozumiem politikom z bývalej vládnej koalície, ak bezmála 1,2 milióna občanov zúčastnených na referende označujú za debakel opozície a svoje víťazstvo.

V povolebných debatách sme sa od politických strán dozvedeli, že všetci sú svojím spôsobom víťazmi týchto volieb. My v Kresťanskodemokratickom hnutí naše výsledky berieme s veľkým rešpektom, pokorou, ale hlavne s nádejou.

Či vláda dokáže vládnuť a kto ju naozaj podporuje, ukazuje vždy čas. Koalícia sa opiera o podporu, ktorú vie vyrokovať a s ktorou nemá problém – v duchu „politika je umením možného“.

Už dva roky počúvame to isté. Môže za to Sulík, Matovič, minister zdravotníctva, covid, trhy, Rusko, inflácia, Európska únia, mafia, vojna, Amerika, opozícia. Inak ide všetko bezchybne. Len keby nebolo Sulíka, Matoviča, trhov, covidu, Ruska, inflácie, Európskej únie... Medzitým čas letí ako bláznivý.

Vedenie strany to oznámilo v Košiciach po skončení celoslovenského snemu.

Kresťanskí demokrati vždy spolupracovali so stranami, ktoré si ctili demokratické princípy.

Médiá to označujú za „vojnu v polícii". Treba to však povedať jasnejšie a presnejšie: nejde o nič iné, ako o súboj politických garnitúr vo vedení bezpečnostných zložiek nášho štátu. Tak ako sa súčasnej vládnej koalícii vymyká situácia spod kontroly v mnohých iných rezortoch, vymkla sa jej aj v polícii a jej zložkách. Respektíve, túto kontrolu ani nikdy neprevzala.

Sklamanie ľudí z nekompetentného spravovania krajiny vládnou koalíciou je veľké. Modernizáciu krajiny zatieňujú hádky kabinetu, reálne činy zasa neraz nahrádza populizmus mnohých vládnych predstaviteľov.