Okrúhle 10. voľby do Európskeho parlamentu vôbec a 5. na Slovensku sú za dverami a čakajú nás už túto sobotu 8. júna. Pôjdete? A ako podľa vás dopadnú?

Eurovoľby vyhrali takmer všetci. Teda aspoň podľa ich vyjadrení. Žiadne očakávané zmierenie nebude a začala sa (zrejme) posledná parlamentná schôdza pred letom, čo znamená ďalšie vládne valcovanie.

Zdá sa, že ovládnutie médií nabralo uplynulý týždeň obrátky. Po Jane Krescanko Dibákovej z JOJ a Richardovi Dírerovi z TA3 si už politickú diskusnú reláciu – a je potrebné povedať, že tú najsledovanejšiu – zrejme nezamoderuje ani Michal Kovačič na Markíze.

Vitajte v dobe postfaktickej! V dobe, keď slovenský vysoký štátny úradník a politik spochybňuje už aj to, že Zem je guľatá.

Posledné dni mám pocit, že sa nám náš polarizovaný svet, v ktorom sme sa už ako-tak naučili žiť, i keď nie veľmi dobre, sčasti mení, niektoré istoty však zostávajú.

Už ani neviem, čím začať z toho všetkého, čo vyvádza vládna moc. A už vôbec neviem, kde sa toto všetko skončí. Na každom kroku však vidím dvojaký meter.

Svoj komentár vždy píšem na poslednú možnú chvíľu – v stredu poobede. Niežeby nebolo dovtedy o čom, ale nikdy neviem, čo sa ešte zomelie a chcem ho mať čo najaktuálnejší. To, že bude tou najaktuálnejšou informáciou postrelenie predsedu vlády, som si nikdy nepomyslela.

Začína sa leto, politika ustupuje, avšak nedá sa všetko len tak zabaliť zo dňa na deň a odísť na dovolenku. Hlavne keď ste opozícia a koalícia vám na poslednú chvíľu v parlamente schváli napríklad nový zákon o STVR či lex atentát.

Zlého bolo a bude dosť. Dnes mám pre zmenu dve dobré správy o tom, že aspoň v niektorých inštitúciách, zdá sa, to u nás ešte stále funguje ako v právnom štáte.

Slovensko sa pomaly otriasa z atentátu na premiéra Roberta Fica. Poďme sa pozrieť na to, čo sa udialo v priebehu týždňa po ňom a čo si z toho pre ďalší vývoj slovenskej politiky, demokracie a spoločnosti môžeme odniesť.