Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan je otvoreným podporovateľom militantného hnutia Hamas a často prirovnáva Netanjahua k nacistickému vodcovi Adolfovi Hitlerovi.

Útoky zvýšili poistné sadzby pre lodnú dopravu v Čiernom mori a podnietili tureckú spoločnosť Bešiktaš Shipping, aby z bezpečnostných dôvodov zrušila lodnú dopravu s Ruskom.

Obnovenie rokovaní je podľa Erdogana dôležité aj pre čoraz intenzívnejšie útoky, najmä na energetickú infraštruktúru. Ukrajinský prezident ocenil sprostredkovateľskú úlohu Turecka.

Turecko prerušilo priame obchodné vzťahy s Izraelom v máji 2024 s požiadavkou na trvalé prímerie v Gaze a okamžitý vstup humanitárnej pomoci na toto palestínske územie.

V Turecku sa stretne sa s najvyššími politickými predstaviteľmi vrátane prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. V Libanone si tichou modlitbou pripomenie obete výbuchu v bejrútskom prístave z roku 2020.

Moskva ponúkla Kyjevu vrátenie 3000 tiel padlých ukrajinských vojakov, strany sa taktiež dohodli na výmene najmenej 1200 vojnových zajatcov na každej strane a diskutovali o návrate vysídlených civilistov.

Kaja Kallasová hovorila s izraelským ministrom zahraničných vecí Gideonom Saarom a zdôraznila, že „izraelské sily musia prestať zabíjať ľudí na distribučných miestach“.

Za uplynulé roky sa objavili viaceré pokusy dosiahnuť kompromisné riešenie otázky Cypru. Naposledy sa tak stalo v roku 2017 vo Švajčiarsku. Odvtedy sa ale formálne rozhovory medzi stranami neobnovili.

USA tesne pred koncom Trumpovho prvého funkčného obdobia v decembri 2020 uvalili na Turecko sankcie za to, že nakúpilo od Ruska mobilný systém protivzdušnej obrany S-400. Tieto opatrenia predstavujú ojedinelý prípad, keď Spojené štáty zaviedli sankcie voči inému členskému štátu Severoatlantickej aliancie.

Napriek tomu, že stretnutie krajín neviedlo k prímeriu, obe strany súhlasili s rozsiahlou výmenou väzňov a rokovali aj o potenciálnom stretnutí medzi prezidentmi.