Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan je otvoreným podporovateľom militantného hnutia Hamas a často prirovnáva Netanjahua k nacistickému vodcovi Adolfovi Hitlerovi.

Útoky zvýšili poistné sadzby pre lodnú dopravu v Čiernom mori a podnietili tureckú spoločnosť Bešiktaš Shipping, aby z bezpečnostných dôvodov zrušila lodnú dopravu s Ruskom.

Obnovenie rokovaní je podľa Erdogana dôležité aj pre čoraz intenzívnejšie útoky, najmä na energetickú infraštruktúru. Ukrajinský prezident ocenil sprostredkovateľskú úlohu Turecka.

Francúzske ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení uviedlo, že charta Trumpovej Rady mieru „presahuje rámec Gazy“ a „vyvoláva vážne otázky, najmä pokiaľ ide o rešpektovanie zásad a štruktúry OSN.

Vo svojom liste Trump pozýva Orbána, aby sa ku nemu pridal „v rozhodujúcom a veľkolepom úsilí upevniť mier na Blízkom východe a zároveň sa pustil do odvážneho nového spôsobu riešenia globálneho konfliktu“.

V Turecku sa stretne sa s najvyššími politickými predstaviteľmi vrátane prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. V Libanone si tichou modlitbou pripomenie obete výbuchu v bejrútskom prístave z roku 2020.

Turecko prerušilo priame obchodné vzťahy s Izraelom v máji 2024 s požiadavkou na trvalé prímerie v Gaze a okamžitý vstup humanitárnej pomoci na toto palestínske územie.

Moskva ponúkla Kyjevu vrátenie 3000 tiel padlých ukrajinských vojakov, strany sa taktiež dohodli na výmene najmenej 1200 vojnových zajatcov na každej strane a diskutovali o návrate vysídlených civilistov.

Kaja Kallasová hovorila s izraelským ministrom zahraničných vecí Gideonom Saarom a zdôraznila, že „izraelské sily musia prestať zabíjať ľudí na distribučných miestach“.

Za uplynulé roky sa objavili viaceré pokusy dosiahnuť kompromisné riešenie otázky Cypru. Naposledy sa tak stalo v roku 2017 vo Švajčiarsku. Odvtedy sa ale formálne rozhovory medzi stranami neobnovili.