Všade naokolo bzukot, slnko páli, kosiť sa už nepatrí a ani neoplatí, z divo rastúceho lúčneho záhonu, ktorý kedysi býval úhľadným anglickým trávnikom, dýcha vôňa leta. Všetko dozrieva, guľatí sa, pýri. A čo my? Kvasíme! Napríklad uhorky.

Predáva sa v rôznych tvaroch a s rôznymi príchuťami. Málokto z turistov odolá, aby si túto cukrovinku nekúpil ako suvenír a nerozdával doma ako prastarú sladkosť z oblasti, kde sa zrodila naša civilizácia. Má to malý háčik: chalva je omnoho mladšia, ako si myslíme.

Na prvý pohľad nevyzerajú dvakrát príťažlivo. Zošúverené bordové plátky s čudnými zrniečkami, ktoré na nás mávajú zo všetkých suvenírových obchodov v Stredomorí. Často práve preto skončia zabudnuté niekde medzi mušľami a magnetkami v rohu polovybaleného dovolenkového kufra. Škoda. Sušené paradajky.

Kráčame po poľnej ceste, práši sa nám od topánok, sme šťastní, lebo je leto a sme blízko miesta, kde sme prežili najkrajšie detské letá. Našu cestu sledujú modré hlávky čakaniek. Práve tieto kvety majú s naším detstvom ešte niečo spoločné – meltu.

Neznalí si ju môžu chvíľu mýliť s jej mäkšou a zelenšou sesternicou mätou. Po ochutnaní však človek okrem jemných pepermintových a citrusových tónov zacíti aj niečo sladkasté a omamné. Práve pre tento cukrový chvostík, no nielen preň, dostala svoje meno: medovka.

Ideálne ju zavoniame už v posteli. Odkývame sa k stolu do kuchyne a odtiaľ na nás dýcha žltučká zvlnená nádhera, doslova sa usmieva. So slaninkou alebo pažítkou, úplne najlepšie s lesnými hubami. No variantov jej prípravy je minimálne miliarda. Praženica.

Je nádherná, človek sa na ňu nevie vynadívať. Ten nápaditý tvar, tá elegancia. Akoby vznikla len nedávno, rešpektujúc všetky výdobytky modernej doby vrátane kozmického dizajnu. Ploská, aerodynamická a na pohľad chutná. Taká je tekvička so smiešnym menom patizón.

Niektorí ho z polievky vyberajú a dávajú nabok, iní sa za ním idú pozabíjať. Kamarát cibule a bratranec cesnaku, dobre stavaný elegán s pevným telom a mohutným vzrastom. Pri nákupe vždy vytŕča z nákupnej tašky a dáva o sebe vedieť.

Zlatožlté hlavy s aureolou vystreté k slnku na ohromne vysokých stonkách. Sivasté či béžovo sfarbené drobné semienka v tvare slzy, čo nám dokážu narýchlo zahnať hlad. Obraz od podomového maliara, ktorý nesmel chýbať v žiadnej socialistickej domácnosti. Slnečnice.

Leží to pred nami, tá poprehýbaná a úpekom skúšaná kocka, nad ňou sa vznáša obláčik pary. Roznáša do okolia neodolateľnú vôňu, čo nás rovno šmarí doprostred leta presýteného krvavými paradajkami a vláčnym pohybom opálených tiel. Tú kocku všade na svete volajú rovnako: lazane.