Na Západe silnie snaha zmeniť prax medikácie ľudí s mentálnym znevýhodnením, ktorá sa v minulosti považovala za bežnú. Veľká Británia ako prvá krajina prijala za svoje, že takáto prax sa nedá odborne obhájiť a je neprijateľná.

Jedným z nástrojov dôležitých v procese starostlivosti o ľudí s mentálnym znevýhodnením je prístup PBS – Positive Behaviour Support. Podpora pozitívneho správania je súbor stratégií zameraných na človeka a jeho dôstojnosť, zároveň zdôrazňuje zachovanie jeho individuality.

Psychika a lieky – náročná a chúlostivá téma. Prečo sa ľudia s psychickými poruchami správajú občas nevhodne? Kto a prečo volí ako rýchlu odpoveď lieky, ktoré ani neúčinkujú? Texty, ktoré o tom prinášame, nie sú len pre rodiny takýchto pacientov. Majú inšpirovať k zamysleniu všetkých.

Pri domácom vzdelávaní môže rodič (alebo iná osoba) učiť dieťa prostredníctvom osobného kontaktu, alebo sa dieťa môže učiť aj s použitím informačných a komunikačných technológií.

Domáce vzdelávanie je hovorový pojem, ktorý náš školský zákon nepoužíva. Oficiálna formulácia znie „vzdelávanie bez denného dochádzania do školy v sieti škôl a školských zariadení Slovenskej republiky“. To „bez denného dochádzania“ znie isto najmä deťom lákavo. Každé ráno aj my doma bojujeme s tým, že do školy sa mi nechce a načo a vôbec, najlepšie celú školu zrušiť.

S menom psychologičky Kateřiny Thorovej sme sa stretli asi všetci, ktorí máme niečo spoločné so svetom autizmu. Jej kniha Poruchy autistického spektra vydavateľstva Portál je jedným z kľúčových zdrojov pre odborníkov z pomáhajúcich profesií, ale aj zvedavých rodičov, ktorí sa ocitnú v situácii, keď hľadajú, čo sa s ich dieťaťom deje, alebo tých, ktorí už vedia a chcú viac porozumieť.

Redukcia jednotlivca na položku, odstránenie prejavov individuality, a najmä maximálne potlačenie slobody – to boli ciele štátu v období tzv. normalizácie. Ako to prežívali tí, ktorí útlak zažili na vlastnej koži? A ako to porovnávajú s dneškom?

Právnik Matúš Kanis sa dlhodobo zaoberá témou sexuálneho a domáceho násilia a v tej súvislosti, samozrejme, aj prípadmi násilia psychického.

Ale vidno ho. A riadne. Len ho nechceme vidieť. Respektíve ho vidíme, ale opatrne obchádzame, príliš dlho rozmýšľame, či osloviť, máme strach, že ak sa náhodou mýlime, tak sa stretneme s odmietnutím.

Pobedim. Dedina môjho detstva. Teda nie tak úplne, je to susedná obec obce Bašovce, odkiaľ pochádza môj otec a kde sme trávili každý víkend, všetky prázdniny, až kým sa s nami otcova mama v 93 rokoch nadobro nerozlúčila.