Paul Celan ve Fuze smrti v překladu Radka Malého (Kniha Zlín 2015) píše: Černé mléko jitra večer je pijem / pijem je v poledne ráno a pijem je v noci / pijem a pijem.
Bože, koľko ráz som len čítal kanonické dielo Starého Majstra a predsa som z neho pochopil iba zlomok. Včera, keď som po rannej káve a cigarete čítal už entý raz osemnástu kapitolu jedinej knihy, ktorá po ňom ostala, zrazu mi to došlo.
Kauza Babiš tu v Čechách iba ukazuje, že krízové riadenie spoločnosti politikmi vedie k odloženiu masiek. S tým ani geniálni marketéri nič nenarobia. Nech je toto poznanie príspevkom súčasnej pandémie koronavírusu k budúcim zmenám, ak sa ich dožijeme.
Nebo a peklo sú podobenstvá. Ak existuje Boh, jeho dielom je nebo. Kto vytvoril peklo? Ten – ak existuje –, ktorý chcel Boha nahradiť. Nebo aj peklo majú mnoho tvárí. Pri niektorých striasa. Sú hnusné. Ako inak by sme mohli vnímať opak hnusného?
Dalo by sa začať od Adama a Evy, prekráčať cez Ábela a Kaina, rodinné, kmeňové, klanové, národné, medzištátne konflikty a skončiť dneškom. Konflikty patria k životu.
Píšem fakticky celý dospelý život. Ako pribúdali roky, pochopil som, že slová a texty miznú v čiernej diere nahovoreného a napísaného v horizonte hodín, dní, týždňov... Napriek tomu si sadám skoro každé ráno za stôl a píšem. O témy nie je núdza.
