Fedor Gál aj o tom, prečo Zemanovi nemôže podať ruku, o Čaputovej a Kiskovi a aj o tom, že zmeny, ktoré vidieť na Slovensku, sa šíria celou Európou. (V rozhovore zaznela mylná informácia. Koncert pre Zuzanu neorganizuje združenie Milion chvilek pro demokracii, ale Srdcom doma.)

Zuzana Čaputová vyhrala prezidentské voľby v čase, keď odporcovia politiky, ktorú ona symbolizuje, pretláčajú do médií, sociálnych sietí, a verejného priestoru vôbec, tieto tri základné témy.

Fedor Gál pripravil knihu sedemnástich výpovedí ľudí, ktorí si spomínajú na svojich posledných tridsať rokov, na čas roztiahnutý od Nežnej revolúcie až po súčasnosť. Ten čas priniesol mnoho dobrých a rovnako aj veľa zlých spomienok. Načo je dobrá taká knižka a kto má byť jej čitateľom?

​Fedor Gál si mimoriadne váži krok Roberta Mistríka, ktorý dnes oznámil, že odstupuje z prezidentskej kampane a zároveň vyjadril podporu Zuzane Čaputovej. V týchto končinách je to podľa Gála neobvyklé gesto a treba ho náležite oceniť.

Čo je to pravda, prečo sa pravda dá ohýbať a prečo sa s niekým nedá o pravde diskutovať, ako aj o 30. výročí Novembra 89 a knihe osobných spomienok partie skvelých ľudí.

Prečo politici spochybňujú inštitúcie, ktoré majú chrániť štát? Sme už na ceste, po ktorej budeme viesť do táborov ľudí, s ktorými nechceme žiť? Čo je zakódované v génoch našej kresťansko-židovskej civilizácie?

Na svojich posledných 30 rokov spomína Pavol Frič, slovenský sociológ a vysokoškolský učiteľ. V roku 1992 sa presťahoval v čase kvitnúceho mečiarizmu odsťahoval do Prahy. Venuje sa politickej a systémovej korupcii. Zmenilo sa podľa neho vôbec niečo v tejto oblasti?

Oslovil som pôvodne o dvoch ľudí viac, než sa napokon ocitli v knihe „Mojich posledných tridsať rokov“. Kniha sa práve pripravuje do tlače a na pultoch sa objaví začiatkom marca 2019. Jedným z oslovených bol aj Laco Kováč. Napísal mi:

​Podnikateľka Vendula Pavlicová rozpráva o svojich posledných 30 rokoch v sérii rozhovorov Fedora Gála a Martina Hanzlíčka.

Bola jar roku 1918. Priebeh prvej svetovej vojny ukazoval, že sa blíži koniec. Ľudia boli vyčerpaní, hladní, ich domovy zničené, mnoho mladých vojakov bolo v zajateckých táboroch, ostatní trpeli zimou a hladom.