Ďalšieho podobného jubilea sa už nedožijem. Poskytol som medzičasom veľa rozhovorov, napísal množstvo textov, vydal knihy o tom, ako som vnímal udalosti z novembra 1989. Dnes teda „ešte raz a naposledy“.

Pôvodné zadanie z pražského Keplerovho gymnázia znelo „Putá“.

Zuzana Čaputová vyhrala prezidentské voľby v čase, keď odporcovia politiky, ktorú ona symbolizuje, pretláčajú do médií, sociálnych sietí, a verejného priestoru vôbec, tieto tri základné témy.

Fedor Gál aj o tom, prečo Zemanovi nemôže podať ruku, o Čaputovej a Kiskovi a aj o tom, že zmeny, ktoré vidieť na Slovensku, sa šíria celou Európou. (V rozhovore zaznela mylná informácia. Koncert pre Zuzanu neorganizuje združenie Milion chvilek pro demokracii, ale Srdcom doma.)

Fedor Gál, jeden z lídrov Nežnej revolúcie na Slovensku, hovorí o tom, čo nám prinieslo tridsať rokov slobody, ako sme s ňou naložili a na čom by noví lídri mali stavať svoje politické vízie.

Fedor Gál pripravil knihu sedemnástich výpovedí ľudí, ktorí si spomínajú na svojich posledných tridsať rokov, na čas roztiahnutý od Nežnej revolúcie až po súčasnosť. Ten čas priniesol mnoho dobrých a rovnako aj veľa zlých spomienok. Načo je dobrá taká knižka a kto má byť jej čitateľom?

Benjamin Franklin povedal, že na tomto svete nie sú nijaké istoty, iba dane a smrť. Druhou istotou je, že ani jedna kniha Fedora Gála nie je plytká a prvoplánová. Cesta do bezdomoví tú istotu potvrdzuje. V knihe bilancuje minulosť a prítomnosť. Nielen svoju, ale celej jeho generácie.

​Podnikateľka Vendula Pavlicová rozpráva o svojich posledných 30 rokoch v sérii rozhovorov Fedora Gála a Martina Hanzlíčka.

Fedor Gál hovorí o dobe, keď sa rozhodovalo o našej budúcnosti. Ako sa podarilo odhaliť pravú tvár Vladimíra Mečiara aj o tých, ktorí to nevideli, lebo to vidieť nechceli.

Oslovil som pôvodne o dvoch ľudí viac, než sa napokon ocitli v knihe „Mojich posledných tridsať rokov“. Kniha sa práve pripravuje do tlače a na pultoch sa objaví začiatkom marca 2019. Jedným z oslovených bol aj Laco Kováč. Napísal mi: