Oko, ktorým vidím Boha, je to isté oko, ktorým Boh vidí mňa. Moje oko a Božie oko – to je jedno oko a jedno videnie a jedno poznanie a jedna láska. – Majster Eckhart

Všetko čo je ohrozené časom, vylučuje do duše lož, aby uniklo vedomiu smrti. Toto vylučovanie lži sa stupňuje úmerne nebezpečenstvu smrti. Preto niet lásky k pravde bez bez výhradného pritakávania smrti. Kristov kríž je jedinou bránou poznania. – Simone Weil

Pre väčšinu z nás jestvuje iba nepostihnuteľný okamih, okamih v čase i mimo času, okamih vytrženia, stratený v lúči slnečného svetla, nevidená divá materina dúška či zimná blýskavica, alebo vodopád či hudba, ktorú počúvame tak hlboko, že ju nepočujeme, ale stávame sa tou hudbou, pokiaľ hudba trvá. To sú náznaky a dohady, náznaky sledované dohadmi, a zvyšok je iba modlitba, oddanosť, disciplína, myšlienka a čin. Náznak napoly uhádnutý, dar napoly uchopený je Vtelenie. Tu sa uskutočňuje neuskutočniteľná jednota sfér jestvovania, tu sú prekonané a uzmierené minulosť a budúcnosť. – T. S. Eliot: Dry Salvages

O myšlienkach Simone Weil a ich význame pre dnešnú dobu s mladým publikom diskutovali Daniel Pastirčák, Andrej Záthurecký a Juraj Bohyník.

Keď sa riaditeľom rozhlasovej časti rozhlasotelevízie stal Peter Janků, bolo jasné, že nastanú zmeny. O čom sa šepkalo, to už začalo. Cenzúra ako keby ich jedna machala mala. Aj keď Janků je v tíme KDH. A budeme si ho pamätať ako služobníčka likvidátorov kultúry. To s pamäťou je, samozrejme, metafora: Pre takýchto ľudí miesto v pamäti a histórii nie je.

Liturgia detí venovaná pamiatke Juraja Kušnierika.

Peter Janků bol kedysi veľký talent: Scénograf, pesničkár, dramatik. Potom konvertoval do kresťanského radikalizmu, čo by samo osebe nebolo nijako pozoruhodné, takéto veci sa stávajú. On sa však od decembra stal šéfom rozhlasu a má predsavzatia, ktoré už zjavne začína realizovať. Preto mu píšem ďalší zo série veľmi otvorených listov.

PLAN.ART pre vás opäť pripravil víkendový TO DO list.

PLAN.ART pre vás opäť pripravil víkendový TO DO list.

Pokiaľ ide o ľudí, otrok sa poslušnosťou nestáva väčšmi podobný pánovi. Naopak, čím je poddajnejší, tým väčšia je vzdialenosť medzi ním a tým, kto rozkazuje. Vo vzťahu človeka k Bohu je to inak. Ak je rozumné stvorenie úplne poslušné, stáva sa dokonalým obrazom Všemohúceho v miere, v akej jej to prináleží. Boh nás stvoril ako autonómnych, aby sme sa mohli vzdať autonómnosti prostredníctvom lásky. Pre dokonale poslušného človeka predstavuje ľudská schopnosť slobodnej voľby nekonečnú cennosť. – Simone Weil