V médiách sa stále častejšie tvrdí, že ak vyhrá parlamentné voľby Progresívne Slovensko, bude sa musieť rozhodnúť medzi hlasmi Matovičovho hnutia a Šutaja Eštoka.

16. augusta, deň po samite s Donaldom Trumpom, si Vladimir Putin predvolal ruskú elitu do Katedrálnej sály Rádu svätej Kataríny v Kremli. Táto miestnosť, postavená ešte v cárskych časoch na počesť ruského impéria, sa stala kulisou pre Putinovo rozprávanie o úspechoch počas návštevy Aljašky – niekdajšieho územia ríše. Tu pochválil Trumpovu „úprimnosť“ a snahu ukončiť vojnu. „To nás posúva bližšie k tomu, aby sme spravili dôležité rozhodnutia,“ vyhlásil.

Západní diplomati sa desaťročia utiekajú k jednoduchej predstave o izraelsko-arabskom konflikte. V tomto ponímaní je spor v podstate riešiteľný – ide o svár o územie a bezpečnosť: chaotický, emocionálny, hlboko zakorenený v histórii, ale nakoniec prístupný univerzálnej diplomatickej formule: rokovania, kompromisy a vzájomné uznanie. Ak by sa obe strany „posadili za stôl“, mier by nastal. Zajtra.

Pôvodom vojenská či vesmírna technológia si často neskôr nájde masové uplatnenie v civile. Pri dronoch nastal zlom, keď sa začali pôvodne civilné drony využívať na vojnové účely. Novinky na bojisku prerástli do strategickej zmeny hry.

Prezident a pár politikov sa nechali odviesť, navliecť do vojenských uniforiem, zložili prísahu a mobilizujú verejnosť pre službu v ozbrojených silách alebo aspoň ich zálohách. Máme sa báť?

„Nie je to najsilnejší, kto prežije, ani najinteligentnejší, ale ten, kto sa najlepšie prispôsobí.“ – parafráza evolučnej teórie Charlesa Darwina. Vojne v našom susedstve nestačí len porozumieť a rozpoznať, kto je v práve. Dôležité je vziať si z nej ponaučenie a prispôsobiť sa.

„Kto si myslí, že mu slobodu druhí vybojujú, ten jej nie je hodný.“ – Milan Rastislav Štefánik. Lenže bojovať bez vízie a stratégie nestačí. Je dôležité vedieť, prečo bojujeme a za čo bojujeme.

Keď som sa tu naposledy venoval otázke budovania spoločnej obrany západných demokracií (ešte k nim doposiaľ patríme aspoň de iure), reč bola aj o ich súčasnej kríze, ktorá je z nemalej časti krízou kultúry a vzdelania.

Román Bulata Okudžavu Putovanie diletantov (I. diel, 1976, II. diel, 1978) treba čítať pre pochopenie trikrát; dvakrát v čase prekladu pre pochopenie jeho dvoch vrstiev, prvej, manifestovanej, a druhej, skrytej, tretíkrát so súčasnou skúsenosťou.

Ešte nikdy nebola agenda samitu NATO taká redukovaná a taká koncentrovaná na jediného človeka, ako to bolo na samite v Haagu. Prezident Trump vtlačil samitu agendu aj profil. Ale nie je jediný, kto vyvoláva vrásky na čele.