Pomalu se rozbíhající prezidentská kampaň pro americké volby v roce 2024 začala naostro – otevřela ji první debata uchazečů o nominaci za Republikánskou stranu.

O súdržnosti sa malo hovoriť v „koalícii najväčšej zmeny“ 1. marca 2020, začalo sa však na ňu apelovať až teraz, keď si ju koalícia nezmyselným správaním zmarila.

Čerstvo medializovaný prípad dieťaťa, ktorému poisťovňa nepreplatila požadovaný liek, je ilustráciou pokazeného sveta liekov. Veľa regulácií a málo trhu má pacientov chrániť, ale často to funguje presne naopak.

Dnešní povídání se týká čistě a jen jedné kouzelné země známé svými velehorami – Albánie. Podobnost s jinými zeměmi je, jak se píše v úvodu hollywoodských trháků, pouze náhodná.

Rád by som písal o bublinách predvolebných kampaní jednotlivých strán či ich predstavách o Slovensku, ale to, čo vidíme a zažívame šesť týždňov pred voľbami, je žaburinec.

Donald Trump opět čelí vážnému obvinění, tentokrát z pokusu o zvrácení výsledků prezidentských voleb v roce 2020, v nichž bez jakýchkoliv pochybností prohrál s Joem Bidenem.

Po roku 1989 bolo u nás dosť takých, čo nikdy nemali ani nenadobudli dôveru v demokratický systém, a samozrejme aj tých, čo uverili vo fukuyamovský samopohyb slobody.

Namiesto vrcholiacej predvolebnej kampane v kľúčovom zápase o demokraciu, ako boli pomenované tieto parlamentné voľby, sa nedá pohnúť. Máme horúčavy a psie dni.

Ešte prednedávnom sa všetky parlamentné strany zhodli, že o kandidátoch na funkciu prezidenta budú uvažovať až po parlamentných voľbách. Ale niečo sa zmenilo.

Z veľkého spájania neostalo nič, len akási vnútropodniková turistika a niekoľko mizerných zákonov, ktoré prijal rozgurážený parlament. Poslanci si prišli na svoje. Konečne zavládla masová ľudová tvorivosť.