Polícia opätovne žiada obyvateľov, aby opustili priestory budov dotknutých ulíc, ako sú Mlynské Nivy, Košická, Landererova, Pribinova, Dostojevského rad a Karadžičova.

Estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna to nazval „ďalším vážnym a poľutovaniahodným incidentom“.

V dokumente určenom pre Štátnu dumu sa píše, že žiadosti Ruska o obnovenie jeho zastúpenia zostali nevypočuté, a to aj napriek princípu spolupráce zakotvenom v Európskom dohovore.

Opakovane v diskusii spochybňoval význam očkovania a opakoval vedcami vyvrátené informácie o vakcínach. Spochybnil aj nárast zabrániteľných ochorení vo svete.

Pandémia prešla viacerými vlnami, ktoré boli spôsobené novými variantmi vírusu - alfa, delta, omikron. V snahe zabrániť alebo obmedziť šírenie nákazy veľká časť krajín zavádzala prísne opatrenia – lockdowny, obmedzenia cestovania, povinné nosenie rúšok či spúšťala očkovacie kampane.

Diskusie o sankciách pritom ovplyvňuje aj tlak zo Spojených štátov. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio a minister financií Scott Bessent vyzvali EÚ, aby úplne zastavila nákupy ruskej ropy a plynu.

Očakáva sa, že vo voľbách, v ktorých sa hlasovanie skončí o 19:00 h SELČ, si poslanecké mandáty v parlamente zabezpečí najmenej deväť politických strán. Na post premiéra kandidujú iba lídri DNA, FrP a Konzervatívnej strany (H).

Rusko v noci na nedeľu vykonalo svoj doteraz najväčší vzdušný útok na Ukrajinu, pri ktorom použilo viac ako 800 dronov a prvýkrát zasiahlo sídlo ukrajinskej vlády v Kyjeve.

Americký prezident Donald Trump v nedeľu povedal, že je pripravený pristúpiť k novým sankciám voči Moskve. „Áno, som,“ odpovedal Trump novinárom pred Bielym domom na príslušnú otázku. Bližšie podrobnosti neposkytol.

Vyjadril sa po tom, ako Rusko uskutočnilo dosiaľ najrozsiahlejší letecký útok na Ukrajinu.