Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Starec a dieťa – homília na Nový rok

.daniel Pastirčák .video

Ručička sa priblížila k polnoci. Mesto sa otriasalo detonáciami: Z neba snežili farebné ohne. Takmer v každom okne cinkli poháre so šampanským. Ručička prekĺzla polnocou smerom k ránu. Nastal nový rok. Čo je na ňom nové?

Veď všetko, čo dnes označujeme za staré, bolo kedysi nové: Vlaňajší nový rok, katedrála v Chartres, maľby v Altamire, ba i samotný počiatok vesmíru. „Životu možno rozumieť iba smerom späť, žiť sa však musí smerom vpred,“ napísal Soren Kierkegaard.  Nevedeli sme, že príde pandémia a po nej ruská agresia na Ukrajine. Nové nemusí byť lepšie než staré. Ani pri pohľade späť však mnohému nerozumieme. „Sčasti poznáme, sčasti prorokujeme,“ napísal Pavol, Je to ako pohľad do zahmleného zrkadla. Staré a nové to je novoročná téma.

  • Slovo: Daniel Pastirčák
  • Hudba: Ivan Šiller hrá Daniela Mateja
  • Strih Miloš Halečka

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme. 

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.daniel Pastirčák .video
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite