Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Webbov ďalekohľad je pripravený

.juraj Petrovič .video

Po štrnástich dňoch cesty a niekoľkých náročných dňoch a nociach sa dnes o 19:17 definitívne skončila príprava Webbovho vesmírneho ďalekohľadu na jeho desaťročnú misiu.

Otočením najprv ľavého a potom pravého panelu, ktorý každý obsahuje po tri segmenty z osemnástich segmentov hlavného zrkadla, sa skončila prípravná fáza letu ďalekohľadu. Všetky zariadenia, motorčeky, lanká, tiahla a ostatné prostriedky, pomocou ktorých sa jednotlivé časti ďalekohľadu dostávali na svoje definitívne miesto, fungovali bez chyby. Ukázalo sa, že inžinieri a vedci, ktorí Webb navrhli, skonštruovali, zostavili a otestovali, urobili excelentnú prácu.

 Ďalekohľad bude počas ďalších 15 dní pokračovať do blízkosti bodu L2 sústavy Slnko – Zem, ktorý bude obiehať po špeciálne navrhnutej obežnej dráhe. Tá zabezpečí, že pre jeho stabilizáciu bude potrebné minimálne množstvo paliva korekčných motorčekov. Počas cesty sa ešte bude testovať nastavenie jednotlivých segmentov hlavného zrkadla. Infračervené kamery a spektroskopy sa začnú postupne oživovať ako sa „chladná“ strana ďalekohľadu bude dostávať na svoje prevádzkové teploty okolo 60K (-213 °C) resp. 7K (-266 °C).

Webbov infračervený vesmírny ďalekohľad má niekoľko hlavných výskumných cieľov:

     1. Pozorovanie raných štádií vesmíru a tvorbu prvých galaxií v ňom. Vďaka infračerveným kamerám a spektrometrov bude Webb schopný sledovať úkazy, ktoré sa stali pred trinásť a pol miliardami rokov.

     2. Pozorovanie vzniku nových hviezd v hustých prachových hmlovinách. Práve infračervené žiarenie oveľa ľahšie preniká cez vrstvy prachu a tak je možné pozorovať aj javy a objekty, ktoré sú vo viditeľnej oblasti spektra pre nás nepozorovateľné

     3. Pátranie po stopách života na exoplanétach. Vďaka veľkosti zrkadla a citlivosti spektrospokopov bude Webb schopný pozorovať absorpčné spektrá hviezd, ktorých svetlo prešlo cez atmosféru niektorej ich exoplanéty. Podľa takéhoto spektra je možné určiť pravdepodobné zloženie atmosféry. Ak sa v nej nachádzajú prvky, typicky produkované živými organizmami, je možné predpokladať, že na danej planéte môže existovať nejaká forma života.

     4. Posledným, ale pre vedcov najzaujímavejším cieľom pozorovaní, je čokoľvek neočakávané. Zatiaľ každý ďalekohľad priniesol nečakané objavy, ktoré posunuli naše poznanie ďalej. A tak vedci veria a dúfajú, že ani Webb ich v tomto zmysle nesklame.

Video: © NASA Goddard Space Flight Center

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.  

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.juraj Petrovič .video
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite