Nezdedil som boha, ani pevný bod na zemi, odkiaľ by som mohol upútať božiu pozornosť. Nezdedil som starostlivo ukrývanú zúrivosť skeptikov, vyprahnutú myseľ racionalistov, ani vrúcnu nevinnosť ateistov. Preto sa neodvažujem hodiť kameň po žene, ktorá verí veciam o ktorých ja pochybujem, či po mužovi, ktorý pochybnosť uctieva, akoby aj ju neobklopovala temnota. Ten kameň by zasiahol mňa samého, lebo o jednej veci som pevne presvedčený: že ľudská potreba útechy je neukojiteľná. Autorom týchto viet je mladý úspešný spisovateľ, Stig Dageman. Ako tridsaťjeden ročný spáchal samovraždu. Zanechal nám pohľad do svojho vnútra. Kohelet by mu isto rozumel. Bolo by mu blízke to citlivé srdce, túžiace po úteche, i poctivý intelekt ochromený, vedomím, že o nič sa nemôže oprieť s istotou.
Slovo: Daniel Pastirčák
Čítanie: z knihy Kohelet Táňa Pauhofová
Hudobná meditácia: Jonatán Pastirčák
Kamera a strih: Pavol Jurčo
Knihu rozhovory s Danielom Pastirčákom si môžete kúpiť na tomto odkaze.