Pavel sedí v rímskom žalári, čaká na rozsudok. Prichádzajú k nemu správy. Dozvedá sa o sporoch: O roztržke medzi Evódiou a Syntichou, ženami včele cirkevného spoločenstva vo Filipis. O misionároch, ktorí ohlasujú Krista z hašterivosti, nie úprimne, lebo si myslia, že jeho putám spôsobia bolesť. Je to čas izolácie, zlých správ, neradostný čas skľúčenosti A predsa list, ktorý píše je od začiatku až do konca, listom o radosti. Ani náš čas nie je radostný. Už je to rok, čo sa náš svet vychýlil z normálu. Noviny neprinášajú radostné správy. Epidémiu sa nám nedarí zastaviť. Sme unavení, znechutení, skľúčení. Celý svet je ochromený neistotou. Dni nie sú slnečné a jasné, je nám dané kráčať hmlou. Slová Pavlovho listu nám môžu byť blízke. Azda nám pomôžu nachádzať cestu k radosti v neradostnom čase.
Homília: Daniel Pastirčák
Hudobná meditácia: Daniel Matej – červené jabĺčko
Klavír: Ivan Šiller
Strih: Pavol Jurčo
Knihu Daniel Pastirčák – Zaskočený večnosťou si môžete zakúpiť TU.