zaujímavý bol vývoj verzie 747-SR („short range“, čiže krátky dolet) vyvinutej špeciálne pre japonské aerolínie JAL a ANA. Tie potrebovali prepravovať veľké množstvo pasažierov na krátkych trasách, a tak pre ne Boeing upravil verziu 747-100. Išlo najmä o zosilnenie konštrukcie krídiel, trupu a podvozku pôvodne diaľkového lietadla tak, aby znieslo veľký počet štartov a pristátí. Súčasne sa zredukovala kapacita nádrží na palivo a zvýšil počet cestujúcich. Počet letov sa z bežných 24 600 letov počas 20 rokov zvýšil až na 52 000 letov počas 20 rokov.
Inú požiadavku postavili pred Boeing Pan Am spolu s Iran Air začiatkom sedemdesiatych rokov. Obe spoločnosti mali záujem o lietadlo, ktoré by bolo schopné dopraviť menšie množstvo cestujúcich priamym letom na extrémne dlhú vzdialenosť medzi New Yorkom a Teheránom. Boeing na výzvu odpovedal tým, čo dostalo prezývku „Baby Jumbo“, skrátenou verziou 747-SP. Trup sa skrátil až o 14 metrov, čím okrem iného vznikol problém, že povestný „hrb“ 747-čky zasahoval až do oblasti, kde sú k trupu pripojené krídla. Príslušný úsek trupu sa tak musel upraviť. Táto úprava, paradoxne, pomohla vzniknúť predĺženej hornej palube pri bežne dlhých modeloch 747-200 a 747-300, čo viedlo k zmene hornej paluby zo spoločenskej miestnosti na normálnu palubu pre cestujúcich, väčšinou v prvej alebo business triede. 747-SP používalo tiež viacero aerolínií na vnútroštátne kratšie lety s menším počtom cestujúcich.
najznámejšie a najrozšírenejšie Jumbo
V roku 1985 začal Boeing vyvíjať novú verziu 747-čky. Vývoj mal päť hlavných cieľov: nové technológie, vylepšený interiér, predĺženie doletu na 13500 km, účinnejšie motory a 10-percentné zníženie prevádzkových nákladov. Výsledkom bola verzia 747-400, najrozšírenejšia verzia 747-čky na svete. Takzvaný glass cockpit obsahuje o dve tretiny menej kontroliek a ukazovateľov ako staršie verzie 747 a časť práce palubného inžiniera prevzali počítače. V októbri 2002 uviedol Boeing na trh nákladnú verziu s predĺženým doletom 747-400ERF a o mesiac neskôr aj verziu pre cestujúcich 747-400ER. Nadšeným užívateľom tejto verzie s predĺženým doletom sa stali aerolínie z najvzdialenejšieho kúta planéty, austrálske Qantas.
opacha
Aby Boeing dokázal prepravovať rôzne diely svojich menších modelov (najmä 787) medzi jednotlivými závodmi, upravil 4 kusy modelu 747-400 tak, že zväčšil trup lietadla za pilotnou kabínou. Model dostal názov Dreamlifter, najmä preto, že dopravoval hlavne časti modelu 787 Dreamliner.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.