Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Zľudštenie opíc, alebo ako nás veda dobehla

.norbert Žilka .veda .veda

Približne pred 6 miliónmi rokov sa ľudia a opice evolučne rozhádali. Koruna tvorstva vykročila míľovými krokmi vpred. Napriek tomu vraj zostal ľudský a opičí genóm takmer identický. Kde je ukrytá záhada tohto paradoxu?

Zľudštenie opíc, alebo ako nás veda dobehla RICHVINTAGE/GETTY IMAGES Genetický kód človeka a opice má 98,8 percentnú príbuznosť. Podľa najnovších zistení to však nie je také jednoduché a do hry vstupujú nové informácie zo sveta bielkovín.

a predsa sme opice

Popísanie ľudského genómu považujeme za heroický výkon modernej vedy. Projekt sa začal v roku 1990 a na prvé ucelené  – hoci ešte nie kompletné – výsledky sme museli čakať dlhých 13 rokov. Genetická analýza odhalila, že celkový počet génov sa v tom čase pohyboval v rozmedzí od 20 000 do 25 000 – teda podstatne menej, ako sa pôvodne predpokladalo.

Abeceda ľudského genetického kódu však nebola úplná. V šlabikári chýbalo viac ako 200 miliónov písmen genetickej abecedy, ktoré sú usporiadané vo dvojiciach. Ku kompletnému genómu sme sa dopracovali až o dve dekády neskôr. A to vďaka novým technológiám, ktoré umožnili prečítať aj komplikované oblasti šifrovaného kódu. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite