Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Juraj Petrovič: Ženy Apolla

.juraj Petrovič .veda .veda

V minulom čísle sme sa venovali ceste človeka na Mesiac. Program Apollo bol jedinečný a veľa ľudí dodnes pozná mená ako Armstrong, Aldrin či Collins. Málokto vie, že za ich úspechom stojí armáda takmer 400-tisíc tých, ktorí vyvíjali a vyrábali ich loď, raketu a všetky ostatné časti programu. Veľká väčšina z nich boli ženy.

Juraj Petrovič: Ženy Apolla WIKIMEDIA COMMONS Americká softvérová inžinierka Margaret Hamilton v roku 1969 vedľa vytlačeného programu počítačov Apolla.

ľudské kalkulačky

V roku 1943 sa Dorothy Vaughan stala prvou černoškou zamestnanou v Langleyovom výskumnom centre. To sa neskôr pričlenilo k NASA. Vaughan sa musela do práce voziť v časti autobusu vyhradenej pre farebných a aj v práci bola najprv v tíme „farebných“ kalkulačiek. V roku 1951 sa v Langley stala prvou manažérkou a začala, rovnako ako jej kolegyne na západnom pobreží v JPL, prijímať ženy.

Jednou z tých, ktoré prišli do Langley v roku 1953, bola Katherine Johnson, fyzička, matematička a vesmírna vedkyňa, ktorá okrem iného vypočítavala dráhu letu prvého Američana na obežnej dráhe Johna Glenna, či dráhu letu Apolla 11. S postupom času, ako sa pri výpočtoch začali využívať rýchlejšie a presnejšie počítače, ľudské „kalkulačky“ sa preorientovali na počítačové zručnosti a väčšina pracovala aj naďalej v NASA pri výpočtoch dráh sond Voyager či robotov na Mars. Práve tieto ženy napísali prvé programy v C++, slúžiace nebeskej navigácii medziplanetárnych sond.

Ocenenie práci týchto žien sa dostalo v ich zastúpení práve Katherine Johnson, ktorej prezident Barack Obama v roku 2015 udelil prezidentskú Medailu cti.

výšivka ako pamäť počítača

Na to, aby sa Apollo dostalo k Mesiacu, bola potrebná navigácia. Tú zabezpečoval palubný počítač, vtedy vec nevídaná. V dobe, keď boli počítače veľkosti troch skríň považované za malé, mal počítač vyvinutý MIT a vyrobený v továrni Raytheon v meste  Waltham v Massachusetts len pár kilogramov a vošiel sa do kabíny vesmírnej lode. Počítač bol založený na type pamäte, nazývanom Core Rope Memory. Išlo o pevnú pamäť, ktorá bola zložená z káblikov a kruhových magnetov. Ak išiel káblik stredom magnetu, počítač ho čítal ako jednotku, ak išiel mimo magnetu, ako nulu. 

Problémom bolo, že sa tieto pamäte dali vyrábať len ručne, podobne ako výšivka, pomocou ihly a tenkých káblov. Raytheon preto zamestnal ženy, zväčša bývalé pracovníčky z textiliek, ktoré tieto pamäte podľa presných plánov z MIT doslova vyšili na dosku, ktorá sa následne použila v letovom počítači Apolla. Inžinieri preto tieto pamäte namiesto ROM nazývali LOL  – Little-Old-Lady memory.

„Vyšiť“ pamäť pre jeden letový počítač trvalo osem týždňov a práca bola extrémne náročná na presnosť. Keď v Raytheone začal štrajk pracovníčok, ktorý sa dotkol aj pobočky vo Walthame, manažéri sa rozhodli sami nahradiť ženy vyrábajúce pamäte.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite