martin Mojžiš opakovane hovorí, že sa mu zdá, že na Mesiac sa dá dostať buď tak, že vyleziete na nejaký vysoký strom a skočíte tam, alebo vôbec. A pritom nijako nespochybňuje, že ľudia na Mesiaci pristáli a je tým posledným, koho by bolo možné podozrievať z viery v konšpiračné teórie.

Ale takto to my ľudia máme. Tvár, ktorú na povrchu Mesiaca v splne vidíme, je výtvor nášho mozgu, ale približuje nám nášho vesmírneho suseda natoľko, že máme pocit, že je na dosah. Nie je to úplne pravda.

sused, brat alebo potomok?

Práve misie Apollo významným spôsobom prispeli k tomu, že sme na tisícročné otázky o pôvode a zložení Mesiaca dostali vedecké odpovede. Vzorky, ktoré astronauti Apolla priviezli späť na Zem, potvrdili, že Mesiac nie je brat ani náhodne zachytené teleso Zeme, ale jej dieťa. Asi pred štyri a pol miliardami rokov, krátko po vzniku samotnej Zeme, sa s ňou podľa viacerých teórií zrazilo teleso približne veľkosti planéty Mars. Uhol nárazu bol taký, že časť materiálu sa sformovala späť do o niečo väčšej Zeme a zvyšok najprv zostal krúžiť na jej obežnej dráhe. Postupným gravitačným nabaľovaním sa sformovalo teleso, ktoré dnes poznáme ako Mesiac. Bolo vtedy oveľa bližšie, takže keby sme ho vtedy mohli pozorovať zo Zeme, bol by Mesiac takmer dvakrát tak veľký, ako ho vidíme dnes.