Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Juraj Petrovič: Kyslík

.juraj Petrovič .veda .veda

V minulom článku sme sa venovali najrozšírenejšiemu plynu na Zemi. V tom dnešnom sa budeme venovať najrozšírenejšiemu prvku. Vo vzduchu je ho síce približne len 21 percent, v zemskej kôre je ho však najviac zo všetkých prvkov. Plyn, bez ktorého by väčšina organizmov nedokázala žiť. Plyn, ktorý nám umožnil stavať mrakodrapy a ktorý nám umožnil lietať ku hviezdam.

Juraj Petrovič: Kyslík LEWIS W. HINE/ULLSTEIN BILD/GETTY IMAGES Robotník zvára oceľové nosníky pri stavbe mrakodrapu na Manhattane po roku 1930. Kyslík sa začal používať pri výrobe stavebnej ocele, čo viedlo k revolúcii v stavebníctve a k výstavbe prvých mrakodrapov v USA.

kyslík je tretí najrozšírenejší prvok vo vesmíre, hneď po vodíku a héliu. Je súčasťou jadrovej fúzie v strede veľkých hviezd a tiež jej produktom, pokiaľ sú hviezdy dostatočne hmotné na to, aby po vodíku dokázali v jadre zapáliť aj fúziu hélia. Vo veľmi masívnych hviezdach vzniká aj ako výsledok fúzneho „horenia“ neónu. Na Zemi však vznikol inak.

V článku o dusíku sme spomínali atmosféru Zeme po stabilizácii jej povrchu a tvorbe prvých organických látok. Nukleové kyseliny, aminokyseliny a ďalšie látky viedli k vzniku prvých živých organizmov. Tie fungovali bez kyslíka, keďže na Zemi sa vo voľnej forme prakticky nenachádzal. Anaeróbne mikroorganizmy, ktoré fungovali na inom princípe ako my, produkovali kyslík ako odpadný produkt svojho metabolizmu. Podpisovali si tak vlastne svoj ortieľ smrti, pretože pre anaeróbne organizmy je kyslík jed. 

Približne pred 2,4 miliardy rokov sa na Zemi odohrala takzvaná kyslíková katastrofa, pri ktorej hladina rozpusteného kyslíka v oceánoch a vzdušného kyslíka v atmosfére dosiahla také hodnoty, že väčšina anaeróbnych mikroorganizmov vyhynula. Boli však rýchlo nahradené organizmami, ktoré začali využívať kyslík na svoj metabolizmus. Ukázalo sa, že bunkové dýchanie umožňuje týmto mikroorganizmom vytvárať oveľa viac adenozíntrifosfátu, čiže bunkového paliva, ako boli schopné vytvárať anaeróbne mikroorganizmy. Všetky mnohobunkové organizmy vrátane nás ľudí sú založené práve na tomto princípe. Preto je pre nás kyslík nevyhnutnou podmienkou prežitia. Obsah kyslíka v atmosfére počas ostatných 540 miliónov rokov značne kolísal, najmenej ho bolo 15 percent, najviac až 35% percent.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite