Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Symbol odvahy a priekopník vesmírnych letov. 60 rokov od prvého letu Jurija Gagarina do vesmíru

.juraj Petrovič .veda .fenomén

Predstavte si, že máte sedem rokov a vašu dedinu práve obsadili nacisti. S celou rodinou vás vysťahovali z domu, ktorý váš otec, tesár, postavil vlastnými rukami. Musíte žiť v zemľanke, v zime a o hlade. Vášho brata nacisti takmer obesili a matka ho zachránila na poslednú chvíľu. V pätnástich sa rozhodnete vzoprieť otcovi, ktorý už má pre vás nachystané tesárske náčinie, aby ste pokračovali v jeho šľapajach. Po štúdiu na zlievačskom učilišti sa nakoniec vďaka šikovnosti pri voľnočasovom lietaní dostanete k stíhačom. Len o šesť rokov neskôr je z vás celosvetová celebrita, človek, ktorého meno si už navždy bude pamätať celé ľudstvo.

Symbol odvahy a priekopník vesmírnych letov. 60 rokov od prvého letu Jurija Gagarina do vesmíru

raketový výskum v Rusku, rovnako ako v Nemecku a v USA, dosiahol pred druhou svetovou vojnou len niekoľko dôležitých míľnikov, pričom najdôležitejším bolo zvládnutie konštrukcie rakety na kvapalné palivo. Až vývoj Wernhera von Brauna a jeho V2 posunuli americký, ale aj ruský program do fázy, keď sa kvapalinové rakety stali vážnymi kandidátmi na dopravu nákladov do vesmíru. Najprv ich však chcela armáda, a to najmä tá sovietska.

Keď sa Stalinovi aj za pomoci ukradnutých údajov z projektu Manhattan podarilo v roku 1949 získať jadrové zbrane, uvedomoval si, že má oproti svojmu protivníkovi, Američanom, dve nevýhody. Prvé sovietske jadrové zbrane boli väčšie a ťažšie ako tie americké, takže ich doprava na miesto určenia bola problematická. Druhý problém bol, že Sovietsky zväz nemal po svete letecké základne, z ktorých by nad územie USA dokázali jeho nukleárne bombardéry doletieť. Stalin preto pustil z gulagu niekoľkých raketových konštruktérov a poveril ich vývojom medzikontinentálnej balistickej rakety schopnej dopraviť na územie USA sovietske jadrové zbrane. Jedným z týchto konštruktérov bol aj Sergej Pavlovič Koroľov.

konštruktér

Koroľov bol nielen skvelý konštruktér. Bol rovnako skvelý manažér a politik. Po Stalinovej smrti a po úspešnom otestovaní prvej medzikontinentálnej balistickej rakety na svete, nazývanej R7, sa mu podarilo presvedčiť Nikitu Chruščova, že Sovietsky zväz by mal v rámci medzinárodného geologického roku vyslať prvú umelú družicu na obežnú dráhu Zeme. Dňa 4. októbra 1957 upravená R7 vyniesla na obežnú dráhu Sputnik 1 a Američania dostali studenú sprchu, z ktorej sa spamätávali ďalších osem rokov. Koroľov mal v tom čase všetky technické, finančné, priemyselné, ale aj politické možnosti dostať do vesmíru človeka. Chruščov, nadšený z propagandistických možností takéhoto kroku, dal celému plánu zelenú a Koroľov sa pustil do práce. Vostok bola plne automatická loď, ktorá mala len obmedzené možnosti manévrovania, podobne ako americká Mercury. V prípade núdze alebo poruchy mohol kozmonaut odblokovať ručné riadenie špeciálnym kódom, ktorý bol v zapečatenej obálke v kabíne. Koroľov riadil celý sovietsky vesmírny program až do svojej smrti v roku 1966. Práve jeho predčasná smrť zabrzdila, ak nie priam znemožnila možnosť Sovietom pristáť na Mesiaci.

Gagarin si svoj let vyslovene užíval. Opakovane hovoril, že sa cíti dobre, že je v poriadku. Splnil aj tých pár úloh, ktoré počas letu splniť mal, napríklad skúšal jesť a piť.

kozmonaut

Bol to ruský „otec kozmonautiky“ Konstantin Eduardovič Ciolkovskij, kto v roku 1935 napísal okrem iného aj toto: „Nemám problém predstaviť si prvého človeka, ktorý prekoná gravitáciu Zeme a poletí do vesmíru. Je to Rus, občan Sovietskeho zväzu; jeho remeslo, s najväčšou pravdepodobnosťou, je pilotovanie. Je odvážny, ale bez akejkoľvek stopy ľahkomyseľnosti. Vidím jeho úprimnú ruskú tvár.“

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite