bolo teda prirodzené očakávať, že stojíme na prahu toho, že objavíme aj „teóriu všetkého", čiže teóriu popisujúcu celú základnú fyziku. Teóriu, ktorá by vedela zladiť princípy kvantovej mechaniky a gravitácie. Objav teórie strún nádej na nájdenie takejto všeteórie ešte znásobil.

Zrazu bol totiž na svete jednoduchý nápad, ktorý sa vyhol mnohým problémom predošlých teórií, nenarušoval princípy kvantovej mechaniky a ako bonus obsahoval aj popis častice, ktorá bola ideálnym kandidátom na gravitón, hypotetickú časticu zodpovednú za gravitáciu. Na dosiahnutie toho všetkého stačilo vykonať jediný krok – prejsť od predstavy častíc ako maličkých bodiek k predstave častíc ako kmitov akejsi gumičky, jednorozmernej struny.

od strún k superstrunám

Nebolo to však úplne dokonalé. Teória strún mala totiž aj zopár nedostatkov. Napríklad svet, ktorý popisovala, by musel mať nie 3 ale 25 priestorových rozmerov. To však samo osebe nepredstavovalo až taký problém, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Dokonca sa táto vlastnosť ukázala ako kľúčová pre to, aby sme mali nádej z teórie strún vytĺcť náš Štandardný model fyziky elementárnych častíc.