Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kam až môže zájsť umelá inteligencia. Milióny tvárí, ktoré nikdy na ulici nestretnete

.filip Vačko .veda

Predstavte si web, na ktorom je možné nájsť milióny fotiek rôznych ľudí. Fotky žien aj mužov, fotky detí, dospelých a aj starcov. Fotky ľudí všetkých možných rás a národností v rôznych prostrediach – v interiéri, parku alebo lese. Na prvý pohľad nič zvláštne. Zaujímavé však je to, že ani jeden človek spomedzi miliónov fotiek nikdy neexistoval. Ako je to možné?

Kam až môže zájsť umelá inteligencia. Milióny tvárí, ktoré nikdy na ulici nestretnete pixabay.com Ľudia prechádzajúci cez prechod pre chodcov - ilustračná fotka.

takýto web reálne existuje. Jeho adresa je thispersondoesnotexist.com, čiže v doslovnom preklade: „táto osoba neexistuje“. Každá z miliónov, presnejšie z prakticky nekonečne veľkého množstva fotiek, je automaticky vygenerovaná umelou inteligenciou („AI“). Nová fotka je vygenerovaná pri každom obnovení prehliadača. Navyše, podobné metódy sa okrem generovania ľudských tvárí úspešne využívajú aj na generovanie ďalších obrázkov – od falošných interiérov bytov až po falošné fotky mačiek. A to je len začiatok. 

umelé inteligencie súťažia proti sebe

Fotky vznikajú vďaka metódam aktuálne najpoužívanejšieho typu AI – machine learningu („strojové učenie“). Machine learning používajú veľké technologické spoločnosti na zlepšovanie autonómne jazdiacich áut, personalizáciu obsahu na Facebooku alebo YouTube, ale aj na diagnostiku raných štádií rakoviny. 

Na generovanie fotiek sa konkrétne používa metóda machine learningu s názvom GAN – z anglického „Generational artificial network“. Táto metóda je založená na tom, že dve neurálne siete (umelé inteligencie) proti sebe súťažia s cieľom vytvoriť realistické obrázky. Obe z nich na začiatku dostanú prístup k databáze reálnych fotiek. Na základe toho sa jedna AI snaží vygenerovať úplne nové obrázky a druhá sa snaží detekovať, či je tento obrázok skutočný, alebo nie. Postupom času, počas miliónov takýchto „súťaží“, sa obe AI významne zlepšia – ako v generovaní falošných obrázkov, tak aj v ich detekovaní. Výsledkom sú vygenerované fotky, ktoré sú človekom neodlíšiteľné od skutočných. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite