Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nie je včela ako včela

.tomáš Čejka .veda .príroda

V prírodovedeckej facebookovej podmnožine prednedávnom zahučalo ako v úli, keď jeden z entomológov publikoval príspevok s titulkom Čo by sa stalo, keby v Bratislave vyhynula včela medonosná? Takmer nič.

Nie je včela ako včela LAURENT GESLIN/NATURE PICTURE LIBRARY/PROFIMEDIA Na príklade chovu včiel a starostlivosti o prostredie, v ktorom žijú, možno ukázať deťom, ako človek dokáže existovať v harmónii s prírodou.

hodnovernosť svojho príspevku autor podporil stĺpcovým diagramom zastúpenia hlavných skupín opeľovačov, pozorovaných počas dvoch sezón na desiatich miestach rôznych typov krajiny v Bratislave. Podkladom boli výsledky nedávneho výskumu, založené na početnosti skupín hmyzu chytených do entomologických pascí.

Najväčší podiel, vyše polovicu odchytených druhov, tvorili dvojkrídlovce (muchy), za nimi nasledovali rôzne druhy samotárskych včiel, pár iných druhov blanokrídlovcov, chrobákov, motýľov. Len promile tvorila včela medonosná.

Dá sa tento fakt stráviť? Najmä keď nás od škôlky presviedčajú, že nebyť včielok medonosných, jablone by nemali jabĺčka, lebo kvety by nemal kto opeľovať?

keby včely neboli

Entomológ Marek Semelbauer z Ústavu zoológie SAV v Bratislave, ktorý je so svojou študentkou Dianou Grechovou autorom uvedeného výskumu, hovorí, že väčšina ľudí je presvedčená, že bez včiel medonosných by nastal kolaps civilizácie. A týmto ľuďom uniká, že voľne žijúcich opeľovačov je v našom okolí obrovské množstvo. Len rozličných „múch“ (presnejšie časť dvojkrídlovcov, ktoré sú významnými opeľovačmi) je niekoľko tisícok druhov.  Samotárskych včiel, ktoré sú za nimi v závese, žije na Slovensku vyše 600 druhov, a to už nehovoríme o ďalších tisíckach druhov potenciálnych opeľovačov.

„ Včela medonosná patrí oddávna medzi živočíšne symboly.“

Keď troška pritiahneme tento neproporcionálny pomer za vlasy, je isté, že aj keby včely medonosné neexistovali, k žiadnemu kolapsu, ba ani výkyvu by nedošlo. Chýbali by produkty ako med, vosk, propolis či jed, ale žeby bez nich nebol možný život? Sotva.

„Bohužiaľ, dnes už vieme, že včela medonosná je v porovnaní s voľne žijúcim hmyzom mizerný opeľovač – má asi polovičnú efektivitu. Takže ak chcete zachrániť svet pred hladomorom alebo mať lepšiu úrodu hrušiek, bolo by dobré robiť osvetu aj iným opeľovačom,” hovorí zoológ Semelbauer.

Zároveň odporúča knihu britského spisovateľa a environmentalistu Tonyho Junipera What has nature ever done for us? (Čo všetko pre nás spravila príroda?). Nájdete v nej aj tento poučný príbeh: Portugalský pestovateľ hrušiek mal problémy s výnosom, priniesol si preto do sadu domáce včely. Súčasne s hruškami však kvitli aj voňavé eukalypty a tie nešťastným hruškám takmer všetky včely odlákali. Špecialista na opeľovanie poradil ovocinárovi strhnúť kus trávnika. Na mieste bez vegetácie sa onedlho uhniezdili divé včely, a tak sa ovocinár dočkal väčšej úrody.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite