Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Najlepšie sú jesenné mŕtvoly

.denisa Koleničová .veda

Ako vieme vďaka hmyzu určiť čas smrti? Prečo sú muchy prvými svedkami na mieste činu? Ako sa mŕtvola rozkladá v odlišných ročných obdobiach? A prečo je teplota rozhodujúci faktor? Donedávna jediná forenzná entomologička v Českej republike Hana Šuláková.

Najlepšie sú jesenné mŕtvoly SCIENCE PHOTO LIBRARY/PROFIMEDIA

vašou prácou je stanoviť čas úmrtia človeka pomocou hmyzu, ktorý odoberiete z mŕtvoly. Ako postupujete, keď sa nájde mŕtve telo?

Ak sa telo obete nájde v Prahe alebo v Stredočeskom kraji a vyšetrovateľ chce, aby som prišla, vezmem svoju súpravu a prídem na miesto činu odobrať vzorky. Zatiaľ čo odoberám entomologické vzorky z tela obete, jeden kriminalistický technik všetko nakrúca na kameru, druhý pracuje na fotodokumentácii a súdny lekár sa venuje mŕtvemu. Máme však vyrobenú aj špeciálnu verziu súpravy tak, aby vzorky mohol kriminalistický technik odobrať na mieste činu sám.

ako vie kriminalista, ktorý nie je entomológ, odobrať tie správne vzorky? 

Raz ročne robíme špeciálny kurz pre kriminalistických technikov. Účastníci s nami strávia dva a pol dňa. Prvý deň preberáme teóriu, čo je to forenzná entomológia, aké princípy využíva, venujeme sa kazuistike, rozoberáme jednotlivé prípady a tiež aké faktory sú dôležité pri spracovaní znaleckého posudku. Ďalší deň a pol je venovaný praktickej činnosti. Výcvik sa odohráva väčšinou na pokusnom poli, kde sú mŕtve sliepky a králiky v rozličných stupňoch rozkladu, teda od kostry až po „čerstvú“ mŕtvolu. Pracuje sa vo dvojiciach. K dispozícii je odberová súprava a úlohou je zaistiť vzorky. Pri „čerstvej“ už „bublajúcej“ mŕtvole je to jednoduché, odoberajú sa larvy priamo z tela, pri kostiach je však nevyhnutné, aby kriminalisti vedeli správne odobrať aj vzorky z okolia. Odoberajú sa tri typy vzoriek. Prvá vzorka je logicky priamo z mŕtvoly. Druhá sa odoberá pod mŕtvolou, môže to byť zemina alebo kaluž, ktorá sa vytvorila pod telom. A tretia vzorka je z okolitého prostredia, väčšinou do vzdialenosti dva až tri metre od miesta nálezu obete.

načo sú dobré entomologické vzorky, ktoré sú odobraté z okolia mŕtvoly?

V kaluži alebo v zemine pod mŕtvolou sa často nachádzajú úplne iné druhy hmyzu než tie, ktoré sme odobrali priamo z tela obete. Ide o druhy, ktoré na mŕtvolu prilietavajú až v druhej alebo tretej fáze jej rozkladu. V čase ich príletu je však mŕtvola okupovaná hmyzom, ktorý priletel v prvej fáze a v rámci medzidruhovej konkurencie nemá prichádzajúci hmyz schopnosť oponovať. Preto tieto nové druhy zalezú pod mŕtvolu, kde sa živia zo zvyškov, ktoré z nej vytekajú. Až keď larvy hmyzu, ktorý priletel ako prvý, odlezú z tela obete, aby sa zakuklili v okolí, dostávajú priestor nové druhy a začne sa opäť kolonizácia. Všetky tieto informácie využívame na výpočet času úmrtia.

ako je možné, že hmyz zacíti mŕtvolu oveľa rýchlejšie ako človek?

Väčšinou využijú čuchové receptory, atraktantmi sú pachové impulzy. Muchy majú oproti ľuďom omnoho väčšiu pachovú senzitivitu. V jednej štúdii som dokonca čítala, že muche stačia iba dve molekuly nejakej látky, aby ju bola schopná objaviť a zareagovať. Zaujímavé je aj to, že akčný rádius muchy je približne tisícosemsto až dvetisíc metrov. V tejto vzdialenosti si bežne poletuje a hľadá zdroj potravy. Len čo ucíti silnú aromatickú látku zo zapáchajúcej mŕtvoly, je schopná bez problémov letieť až niekoľko kilometrov. Dôvodom je inštinktívne správanie. Mucha vo svojom zadočku nesie vajíčka, ktoré sa neustále vyvíjajú. Čím viac sa blíži čas dozretia vajíčok, tým väčšmi je mucha motivovaná, aby sa ich zbavila. Ak sa jej to nepodarí, larvy sa vyvinú v nej a zabijú ju.

ako dlho to trvá, než sa na ľudskom tele začne kolonizácia hmyzom?

Keď človek zomrie, existujú tri spôsoby, akými sa môže začať kolonizácia hmyzom. Pokiaľ na mŕtvole nie sú nijaké poranenia, krv, zvratky či exkrementy, hmyz reaguje oneskorene. Časové zdržanie vtedy predstavuje niekoľko hodín až dní. Hmyz zareaguje až v dobe, keď sa v rámci tráviaceho traktu bakteriálnym rozkladom začnú uvoľňovať rozličné plyny. V tomto prípade, hoci urobíme na základe vzoriek celkom presný výpočet, sa nemusíme trafiť, pretože hmyz nepriletel ihneď po smrti. Potom existujú mŕtvoly s traumami, čo zahŕňa všetky rezné, tržné, bodné poranenia, ale aj situácie, keď sú na tele zvratky alebo exkrementy. Keďže ide o silné aromatické látky, hmyz reaguje do niekoľkých minút. Môže sa dokonca stať, že už vo fáze umierania začne do obete klásť svoje vajíčka. V tom prípade náš výpočet vychádza naozaj presne. Sme schopní stanoviť konkrétny deň či hodinu, keď dotyčný zomrel. Tretí spôsob nastáva vtedy, keď sa hmyz vyvíja už niekoľko dní na ešte živom človeku. Sú to často prípady ležiacich pacientov, malých detí či bezdomovcov. Sú to prípady, keď majú pacienti otvorené rany, preležaniny, nekrózy a hmyz kladie svoje vajíčka do otvorených rán. Odborne sa tomuto ochoreniu hovorí myiáza, a ide o vývoj dvojkrídlového hmyzu na živom stavovcovi, v našom prípade človeku. To je situácia, keď je doba kolonizácie o niekoľko dní dlhšia, preto je pre nás skutočne ťažké stanoviť presný čas úmrtia.

naozaj platí, že na mieste činu sú ako prví svedkovia muchy? 

Až na pár výnimiek áno, muchy sú prvé. Dôležité je, že muchy a chrobáky majú odlišnú životnú stratégiu. Muchy sú nekrofilovia, to znamená, že sú lákané k mŕtvole, no nekŕmia sa ňou. Ich primárny inštinkt je priletieť a naklásť do mŕtvoly vajíčka. Naopak, ich larvy, ktoré sa z nakladených vajíčok vyliahnu, sú nekrofágovia, tie už sa živia mŕtvolou. Časová medzera medzi príletom muchy a kladením vajíčok je veľmi krátka. Vďaka tomu sme schopní vypočítať začiatok času kolonizácie a z neho odvodiť čas úmrtia s presnosťou na konkrétny deň až hodiny. Je to však možné iba vtedy, ak sa telo nájde štyri až šesť týždňov od úmrtia.

 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite