ako vznikla Viagra, aké šťastné okolnosti nahrali jej príchodu a čo všetko znamenal jej príchod pre mužov, pre farmaceutický priemysel, pre drogových dílerov aj pre ohrozené živočíchy, to si môžete prečítať v článku Dvadsať rokov s Viagrou.
Vráťme sa však na úplný začiatok, do čias, keď ľudia nechyrovali nielen o Viagre, ale ani o pojme impotencia či novšie erektilná dysfunkcia. Začnime od orgánu, ktorého problém Viagra rieši.
Už od úsvitu západnej civilizácie bol penis viac ako len súčasť mužského tela. Bol zároveň zhmotnením predstavy o úlohe muža, meradlom jeho sexuality a jeho mužnosti. A tým aj meradlom jeho miesta na svete. To, že muž má penis, je biologický fakt. To, ako o ňom rozmýšľa, ako ho pociťuje, akú úlohu hrá v jeho živote, už s biológiou veľa spoločného nemá. Kým samotný orgán je stále rovnaký, chápanie jeho podstaty, ako aj názory na jeho úlohy v živote sú v rôznych kultúrach či historických érach úplne rozdielne.
Asi žiadna iná charakteristika nevystihuje v skratke úlohu penisu v živote muža, ako počet rôznych pomenovaní, ktoré tento orgán má v rôznych jazykoch. Výrazov spisovných, slangových, žargónových, vulgárnych, ale aj citovo zainteresovaných; abstraktných, ale aj personifikovaných. V latinčine ich kedysi dávno napočítali okolo stovky, približne rovnaký počet mien má penis v slovenčine a v češtine. V angličtine, jazyku to Shakespearovom, ich súčasní jazykovedci napočítali dokonca 160.
Sto šesťdesiat pomenovaní pre jeden-jediný telesný orgán.
symbol
Táto vcelku neveľká časť mužského tela bola od prvopočiatkov západnej civilizácie výrazným symbolom. Symbolom kreativity a stvorenia. Začalo sa to už u starosumerského boha Enkiho, ktorý svojím pohlavným orgánom vyoral prvé zavlažovacie kanály. V učení starovekého Egypta pribudol k symbolu kreativity aj symbol víťazstva, keďže v ňom existovalo úzke spojenie medzi potenciou a víťazstvom na jednej strane a impotenciou a porážkou na strane druhej. A hoci bola víťazná sila mužského orgánu vyzdvihovaná, on sám zostal väčšinou ukrytý pod jednoduchou bedrovou zásterkou. To starí Gréci ho nielen uctievali, oni ho aj vystavili na obdiv. V ich mytológii, ale aj v celej gréckej spoločnosti, bol súčasťou hierarchického systému spájaného so silou, mocou, mužskou nadvládou a idealizáciou nahého mužského tela. S nahým orgánom sa obyvatelia Atén stretávali prakticky každodenne. Bol súčasťou vyobrazení na vázach, krčahoch a iných predmetoch každodennej potreby. Na oslavu boha Dionýza organizovali starí Gréci každoročné procesie, kde vybraní muži niesli drevené napodobeniny penisu. Najväčší z nich, celý pozlátený, bol vraj dlhý až 55 metrov.
Tak ako v starovekom Grécku, aj v Ríme bolo zobrazenie penisu súčasťou každodenného života. Nachádzalo sa na kamenných dlažbách, vo verejných kúpeľoch, na múroch domov. Malo prinášať šťastie alebo odháňať nešťastie. Amulety s malou napodobeninou penisu nosili rímski chlapci ako znak svojej mužnosti.
„Už od úsvitu západnej civilizácie bol penis viac ako len súčasť mužského tela.“
Samotné slovo „penis“ pochádza z latinčiny. Tu bolo jedným z jeho slangových pomenovaní, odvodeným od výrazu pre chvost. Je zaujímavé, že v latinčine to nebolo pomenovanie najpoužívanejšie. Tým boli výrazy „mentula“ a – vulgárnejší – „verpa“, o ktorých pôvode sa dodnes vedú diskusie. Nech však už bolo jeho pomenovanie akékoľvek, penis – a hlavne veľký penis – bol starými Rimanmi uctievaný a rešpektovaný a dodnes sa považuje za ich dôležitý symbol sily a moci.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.