geniálni matematici žijú zvláštne životy. Vďaka tejto ich zvláštnosti však žije matematika. Tak to bolo aj s Georgom Cantorom, ktorého zaujímali nielen jednotlivé čísla a ich vzťahy, ale hneď aj ich nekonečné množiny. Tie mu vŕtali v hlave tak dlho, až kým neprišiel na čosi nezvyčajné. Čo to bolo?
Každý z nás si z hodín matematiky pamätá, aké typy čísel poznáme: prirodzené, celé, reálne (tie sa ešte ďalej členia na racionálne a iracionálne). Prirodzené čísla používame dennodenne pri bežnom sčítavaní najrozličnejších vecí: „Kúp v obchode päť rožkov, alebo vieš čo, pridaj ešte tri navyše.“ „Večer som si dal tri pivá, kamarát o jedno viac.“ Jednoducho, prirodzené čísla sú 1, 2, 3, 4, 5... a tak ďalej až do nekonečna.
„A tu zrazu Cantor povie Nie!“
Celé čísla sú tie isté, ale patrí k ním aj nula a záporné čísla (-1, -2, -3... a tak ďalej až do nekonečna oboma smermi). Reálne čísla (racionálne aj iracionálne) sú zvláštnosť.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.