Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Umenie je politický akt

.anton Vydra .veda .humanitas

Dejiny a teóriu umenia považuje stále za humanitnú disciplínu. Zaujíma ho, ako môžu umelci formovať spoločnosť a čo, naopak, spoločnosť žiada od umelcov. Kunsthistorik a kurátor Daniel Grúň.

Umenie je politický akt Anton Vydra

ako si sa stal kunsthistorikom?

Bol to výsledok dlhšieho hľadania sa. Keď som skončil štúdium humanitných vied, aj nado mnou visel ten obrovský otáznik: A čo s tým teraz?

a čo s tým?

Dostal som vtedy dve veľké šance. Prvou, ešte počas štúdií, bol Výberový vzdelávací spolok. Tam som si uvedomil, ako veľmi sú dejiny umenia prepojené s inými sociálnymi vedami. Prvýkrát sa mi otvorili svety psychológov, sociológov, filozofov, politológov.

to bola prvá šanca. Čo bola tá druhá?

Vysoká škola výtvarných umení. Oslovili ma, či by som tam neučil umelcov teóriu a dejiny umenia. A to mi otvorilo dvere k umeniu a k tomu, čo spoločnosť očakáva od umenia a čo vlastne robia samotní umelci.

je práca s umením vôbec vedou?

Sú takí, ktorí túto vedeckosť radi spochybňujú. Práve preto ma na teórii a dejinách umenia baví skúmať najmä ich metodológiu. To môže aj kunsthistorikov priviesť k určitej sebareflexii vlastného odboru.

ale tá sebareflexia zrejme nebude len subjektívna. Týka sa celej disciplíny, nie?

Pozri, môj prvý záujem smeroval k výtvarnej kritike. Boli to ľudia, ktorí sa venovali písaniu textov do časopisov. A mňa zaujímalo, aké ciele pritom sledovali a aký jazyk používali. Sústredil som sa najmä na 60. roky. Chcel som vedieť, čo sa v tom čase dalo a čo sa nesmelo o umení napísať.

takže si skôr reflektoval dejiny umeleckej kritiky.

Vlastne áno, skúmal som to, ako sa moc prepisovala do kritiky umenia, čo sa mohlo napísať a čo už bolo za hranicami, ktoré strážila cenzúra. No všímal som si aj to, čo vtedy prichádzalo zo Západu a dostalo sa k nám a čo zas vychádzalo zvnútra domácej scény. A tiež to, kde sa to stretávalo.

čo to boli za ľudia?

Napríklad Oskár Čepan, Iva Mojžišová, Tomáš Štrauss. Oni tu formovali určitú koncepciu toho, akú rolu má mať umenie v spoločnosti. Popri ich písaní ma zaujímalo aj to, do akých vzťahov sa vtedy dostávalo Československo v širších medzinárodných rámcoch. Objavoval som zaujímavé paralely medzi nami a Maďarskom, Poľskom, Rumunskom, bývalou Juhosláviou, východným Nemeckom a pobaltskými krajinami.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite