všetko sa to začalo knihami Vojtecha Zamarovského, prvým dotykom Martina Odlera so starovekom. Nasledovalo štúdium na šesťročnom Gymnáziu Viliama Paulinyho-Tótha v Martine, odkiaľ odišiel v roku 2004 študovať do Prahy. Najskôr sa prihlásil na pravekú a stredovekú archeológiu, po dvoch rokoch si pridal novootvorenú egyptológiu a klasickú archeológiu. Odvtedy chodieva pravidelne na expedície do Egypta. Tvrdí, že tam nikdy nebol ako turista; vždy len pracovne.
česká škola a Slováci
Slovenská egyptológia vyrastala v Prahe. Počas prvej republiky nemala v Československu až taký cveng. Prevládal záujem o klinopisné bádanie, najmä vďaka zásluhe Bedřicha Hrozného, ktorému sa podarilo na začiatku 20. storočia rozlúštiť chetitský jazyk. Bola to vtedy svetová udalosť.
V 50. rokoch sa záujem presunul viac do Egypta a vtedajší Československý egyptologický ústav získal koncesiu na práce v lokalite Abúsír. „U profesora Žábu vtedy študoval aj Slovák Ján Midžiak. Práve on mal rozvíjať samostatnú egyptológiu v Bratislave. Lenže Midžiak si privyrábal aj v Československom rozhlase a mal službu v noci z 20. na 21. augusta 1968.“
V tú noc, keď do Československa vstúpili okupačné vojská Varšavskej zmluvy, povedal Midžiak v rozhlase tieto slová: „Vážení priatelia, napriek streľbe a citovému pohnutiu, ktoré všetci prežívame, zachovajte pokoj. Čo len jediný život by bol zbytočný v danej situácii. Verme, že pravda zvíťazí.“ Za tieto slová musel Midžiak ukončiť svoje pôsobenie na fakulte a slovenská egyptológia tak čakala až na rok 1989, keď ju v Prahe opäť vyštudovali Dušan Magdolen, Jozef Hudec a Kveta Smoláriková.
„Dnešný egyptológ musí ovládať angličtinu, nemčinu aj francúzštinu. Inak mu ujdú naozaj podstatné informácie.“
Dnes na Slovensku pracujú egyptológovia na Ústave orientalistiky SAV a slovenských egyptológov doma i v zahraničí združuje Nadácia Aigyptos.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.