napriek tomu, že pri izbovej teplote vyzerá ako čierny kus pevnej hmoty, je to stále kvapalina. Neuveriteľne hustá a viskózna, ale predsa kvapalina. Je ale tak viskózna, že v čase, v ktorom žijeme my, sa ako kvapalina nespráva. Ako teda dokázať, že smola je skutočne kvapalinou aj pri izbovej teplote? Najlepšie sa podobné veci dokazujú experimentálne.

Presne o to sa pokúsil tvorca experimentu s kvapkajúcou smolou a jeho prvý správca, profesor Thomas Parnell. Bol prvým profesorom fyziky na Univerzite v Queenslande v Austrálii. V roku 1927 zriadil experiment, aby demonštroval viskozitu smoly. Profesor Parnell zohrial smolu a nalial ju do skleného lievika. Potom smolu nechal tri roky chladnúť. V októbri 1930 odrezal spodok lievika a smola mohla začať tiecť.

FOTO ARCHÍV ANDREWA STEPHENSONAPo spadnutí šiestej kvapky smoly v roku 1979.Trvalo osem rokov, kým odkvapla prvá kvapka. Pri nasledujúcich piatich kvapkách trvalo sedem až deväť rokov, kým odkvapli, a šiesta kvapka odkvapla v apríli 1979. Siedma kvapka padla v júli 1988 – deväť rokov po šiestej kvapke – a zdalo sa, že experiment so smolou už ukázal všetko, čo mohol ukázať.

Ale veda zriedkavo ide podľa plánu. Experiment so smolou sa stal oveľa menej predvídateľným.