Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Téma .týždňa: Naša hviezda

.týždeň .témy

Životné podmienky na Slnku sú, mierne povedané, mizerné. Životné podmienky na Zemi by bez Slnka boli tiež mizerné, aj keď osviežujúco iným spôsobom. Slnko život ničí, ale aj umožňuje.

Téma .týždňa: Naša hviezda
Slnečná erupcia, náhle uvoľnenie veľkého množstva energie nad povrchom Slnka, v roku 2012. FOTO: UNIVERSAL HISTORY ARCHIVE/GETTY IMAGES

OBSAH

Slnko a Zem .martin Mojžiš
Škvrny a erupcie .martin Mojžiš
Slnečné kulty a kultúry .marína Gálisová
Slnečný štít .juraj Petrovič
L

Slnko a Zem

.martin Mojžiš .témy

Pred dvoma .týždňami sa Juraj Petrovič venoval na tomto mieste Mesiacu. Aktualizačným momentom bolo jednak výročie prvého pristátia človeka na Mesiaci a jednak chystaný návrat človeka na Mesiac. V súčasných horúčavách je však pre väčšinu z nás aktuálnejšie Slnko.

o Slnku toho vieme pomerne veľa a dozvedeli sme sa to pomerne nedávno. Vezmime si už len takú typickú základnú vetu z bežnej encyklopédie: Slnko je 4,5 miliardy stará hviezda, tvorená horúcou plazmou, ktorej energia pochádzajúca z jadrovej fúzie vodíka na hélium sa šíri do okolitého priestoru najmä vo forme elektromagnetického žiarenia. Za tvrdenie, že Slnko je len jedna z hviezd, bol ešte v roku 1600 upálený Giordano Bruno. To, že dostatočne horúci oheň aj Slnko sú ionizované plyny nazývané plazma, vieme asi sto rokov. Rovnako dlho vieme, že existuje niečo ako jadrové reakcie a že práve z nich pochádza slnečná energia. A to, že existuje čosi ako elektromagnetické žiarenie, vieme len o trochu dlhšie – asi stopäťdesiat rokov.

Otázka je, či a načo potrebujeme tieto veci vedieť. Had vyhrievajúci sa na slnku (malé s preto, lebo máme na mysli hada na Zemi, nie na Slnku) pravdepodobne netuší, že v jadre Slnka sa každú sekundu premenení 600 miliónov ton vodíka na hélium, a že energii získanej z tejto premeny trvá desiatky tisíc rokov, kým sa z jadra dostane do vyšších slnečných vrstiev. Napriek tomu si ten had slniečko pekne užije a to, ako sa príjemne zohrial, neskôr efektívne využije (na malú radosť myší a iných zvieratiek). Ani o elektromagnetickom žiarení prichádzajúcom zo Slnka toho hady ani myši veľa nevedia, ale vďaka nemu vidia. No ale videli by lepšie, keby vedeli viac? Nuž, myši a hady (a to dokonca ani kobra) asi nie, ale ľudia áno – napríklad vďaka okuliarom. Niektoré vedomosti sú pre ľudí užitočné. Nie nadarmo sa vraví, že najpraktickejšia vec je dobrá teória.

slabé mladé Slnko

Vlastnosti Slnka úplne zásadným spôsobom ovplyvňujú život na Zemi. Rozumieť tomu, ako sa vyvíjalo Slnko, preto znamená možnosť porozumieť tomu, ako sa vyvíjala zemská klíma. To zas umožňuje racionálne zvažovať, čo máme robiť, ak sa klíma začne rýchlo meniť – a to dnes vôbec nie je len akademická otázka.

Východ slnka spoza vrstiev zemskej atmosféry pri pohľade z raketoplánu Columbia počas misie STS-94 v roku 1997. Plynový obal nás chráni pred škodlivým kozmickým a slnečným žiarením a umožňuje život na Zemi.

FOTO SPACE FRONTIERS/HULTON ARCHIVE/GETTY IMAGESVýchod slnka spoza vrstiev zemskej atmosféry pri pohľade z raketoplánu Columbia počas misie STS-94 v roku 1997. Plynový obal nás chráni pred škodlivým kozmickým a slnečným žiarením a umožňuje život na Zemi.

Pre vývoj Slnka od jeho zrodu až po jeho smrť existuje pomerne jednoduchý, takzvaný štandardný solárny model a jeho rôzne vylepšenia. Ide o niekoľko diferenciálnych rovníc, ktorých riešením získame možný časový priebeh rôznych vlastností našej hviezdy. A v rámci tohto časového priebehu aj niekoľko zaujímavých prekvapení.

Na jedno takéto prekvapenie upozornili v roku1958 americký astrofyzik Martin Schwarzschild a britský astronóm Fred Hoyle. Išlo o to, že podľa výsledkov štandardného solárneho

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

.diskusia
.posledné
.neprehliadnite