Rusi nezažili demokraciu. Pokusy o slobodu nazývajú premárnenými rokmi. Ideológia Ruska stojí na viere vo vlastnú dôležitosť a strachu z „cára“. Sen o modernom Rusku pochoval útok na Ukrajinu. Vojaci sa tam správajú ako mongolské hordy z 13. storočia.
Ruská agresia proti Ukrajine, zabíjanie civilistov a ničenie miest sú takým barbarstvom, že na desaťročia zničia povesť Ruska. Tak prečo to Putinovo Rusko robí? A prečo to milióny Rusov podporujú?
prečo sa zabíjajú národy? Najjednoduchšia odpoveď je, lebo zabíjajú ľudia.Na úrovni jednotlivcov je však vražda považovaná za niečo neprípustné. Jedna z prvých zmienok o vražde sa týka Kaina, ktorý zabil svojho brata, pretože nezniesol, že brat bol viac ocenený. Jeho žiarlivosť, hnev a pýcha však vraždu nijako neospravedlňovali. Preto dodnes vnímame jeho trest ako spravodlivý.
Na úrovni ľudských spoločenstiev, od kmeňov až po národy, je to iné. Tam zabíjanie do istej miery tolerujeme. Ak je jedno zo spoločenstiev agresorom a druhé sa bráni, potom obrancom priznávame právo na obranu a v rámci tohto práva uznávame aj právo zabiť. Tým sa však zabíjanie kmeňov od zabíjania jednotlivcov nelíši – aj jednotlivcom totiž uznávame právo zabiť útočníka v rámci sebaobrany. Rozdiel spočíva v niečom inom. V tom, že pri vražedných konfliktoch spoločenstiev sa takmer vždy obe strany pokladajú za obrancov.
Na úrovni kmeňov to bolo zrozumiteľné, a dokonca aj istým spôsobom pravdivé. Ak išlo o potravu – čo vo svete nedostatku znamenalo, že išlo o prežitie vlastného kmeňa – potom bol iný kmeň vnímaný ako ohrozenie a zabíjanie jeho príslušníkov sa vnímalo ako nevyhnutná sebaobrana. Zabíjanie, a to aj v prípade útočníka, sa dialo v mene záchrany života.
S príchodom civilizácie sa však začalo zabíjať z „vyšších” dôvodov. Prišli ríše, ktoré chceli rozširovať svoju slávu, a prišli aj ríše, ktoréchceli rozširovať svoju vieru. A tak sa vraždilo. Je mimoriadne pozoruhodné, že aj náboženstvá, ktorých jadrom je láska, sa kráľmi, cisármi a aj duchovnými používali na ospravedlnenie rôznych výbojných ťažení, často proti pôvodnému obyvateľstvu. Dej filmu Misia nech je príkladom za iné. Tu už nešlo o zabíjanie v mene prežitia vlastného kmeňa, ale o dominanciu, o vnútenie vlastných presvedčení iným alebo o ekonomické výhody.
Zabíjanie sa však v dejinách neobmedzilo len na vojny agresorov proti iným národom či štátom. Zabíjali sa aj rôzne časti vlastných národov či náboženských skupín. Vraždenie medzi katolíkmi a protestantmi, Kambodža za Pol Pota, Čína za Maa, Rusko za komunistov, Nemecko za nacistov– to všetko bolo zabíjanie vlastnýchľudí, ak nemali to správne presvedčenie. A boli z toho desiatky miliónov nevinných obetí.
MARCUS YAM/LOS ANGELES TIMES7. marec 2022 Irpin, Ukrajina: Ukrajinskí dobrovoľníci zbierajú mŕtve telá civilistov a vojakov po tom, čo na predmestí Kyjeva vyčíňali ruskí vojaci. Slobodný svet sa doteraz spamätáva z toho, čo za sebou zanechali.
Samozrejme, zabíjanie sa deje aj vo vojnách,v ktorých sa – ako sme už spomínali – krajina, národ či iná skupina bránia proti agresii zvonku, a ktoré preto považujeme za spravodlivé. Alebo tie, v ktorých sa zapoja do širšej vojny proti totalitným systémom ohrozujúcim svet. Vstup štátov, národov a skupín do takýchto vojen a povstaní nie je hanbou ani vinou. Naopak, býva zdrojom hrdosti a neskoršej sily vzoprieť sa zlu.
O čo ide Rusku, ktoré dnes masovo zabíja ukrajinských
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
