Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Téma .týždňa: Hra s ohňom

.týždeň .témy .téma

Ochrana človeka a jeho práv nesmie byť na druhom mieste. Ani vo vypätých momentoch. Ani počas pandémie. Ak nenávratne meníme tvár spoločnosti smerom k neslobode, zahrávame sa s ohňom.

Téma .týždňa: Hra s ohňom
13. máj 2020 Bratislava: Mária Patakyová prednáša správu o činnosti verejného ochrancu práv za uplynulý rok. Poslanci odmietli správu ombudsmanky aj v roku 2021, v ktorej kritizovala protipandemické opatrenia aj štátnu karanténu. Foto: MARTIN BAUMAN/TASR

OBSAH

Ľudia vs človek .martin Mojžiš
Ako v mene humanizmu nezabiť človeka .marína Gálisová
L

Ľudia vs človek

.martin Mojžiš .témy

Národná rada opäť raz nevzala na vedomie výročnú správu ombudsmanky. Čo to znamená? Je to iba drobná hanba alebo strašné chrapúnstvo? A záleží na tom vôbec? Aké to má právne dôsledky? Aké morálne dôsledky majú tie právne dôsledky, respektíve ich absencia? Veľké? Malé? Nijaké?

slovo ombudsmanka nám znie tak cudzo, ako keby to bola nejaká africká riekanka. Ale to, že nám znie cudzo stará nórčina (odkiaľ to slovo v skutočnosti pochádza), nie je problém. Problém je, že pre nás je cudzí samotný koncept ombudsmana. Aspoň teda, mnohé tomu nasvedčuje.

Prvým signálom je už oficiálny názov. Namiesto nezrozumiteľného škandinávskeho slova používame slovné spojenie verejný ochranca práv, ktoré tiež nie je práve najzrozumiteľnejšie. Ak vo verejnom priestore chráni vaše práva policajt, je verejným ochrancom práv? No nie je (aspoň podľa zákona o verejnom ochrancovi práv), ale kto z nás vie jasne povedať prečo?

Aby sme teda vedeli, o čom sa vlastne bavíme, skúsme pre potreby tohto textu sformulovať akúsi pracovnú definíciu, ktorej hlavným cieľom bude zrozumiteľnosť, možno na úkor formálnej hladkosti. Takže definícia: ombudsmanka je lampáreň, ktorá by nemala byť lampárňou. Objasnenie definície: lampáreň je miesto, kam nás posielali sťažovať sa na štátnych úradníkov. Pointa bola v tom, že lampáreň nikde nie je. A keby aj bola, nemala by s našou sťažnosťou čo robiť. Ombudsmanka je lampáreň, ktorá niekde je. A jej úlohou je zaoberať sa našimi sťažnosťami na orgány štátnej a verejnej správy.

No dobre, ale ako nám pomôže, že sa našou sťažnosťou bude niekto zaoberať? Má ombudsmanka nejaké možnosti sťažnosť naozaj vyriešiť? Nuž, ani veľmi nie. Ale má možnosti do vecí rýpať a nedať pokoj. Má možnosti naliehať na iné orgány, aby sťažnosť riešili. Účinnosť takéhoto prístupu je priamo úmerná neformálnej autorite, ktorej sa ombudsmanka teší.

Aká je autorita ombudsmanky v Slovenskej republike? O tom sme už hovorili. Národná rada volí ombudsmanku na základe zákona, ktorý schválila Národná rada a ktorý ukladá ombudsmanke predkladať Národnej rade každý rok správu o činnosti. Národná rada si ušami prítomných poslancov správu vypočuje a potom o nej poslanci hlasujú. Pričom bežne odhlasujú, že Národná rada neberie správu na vedomie. Čím ombudsmanku ponížia a jej autoritu pošliapu. Národná rada tak robí maximum pre to, aby slovenská ombudsmanka bola lampárňou, ktorá je lampárňou. 

správa

Prečo vlastne poslanci o správe hlasujú? Prečo hlasujú o tom, či Národná rada berie správu na vedomie? Ponechajme bokom skutočnosť, že Národná rada nemá vedomie a ak by ho aj mala, ťažko by sa o ňom dalo hlasovať. Sústreďme sa na to, čo hlasovanie o „vzatí na vedomie” vlastne znamená. 

Ak nás niekto pozdraví, je slušné odzdraviť. Neodzdraviť nie je neutrálne, je to neslušné. Reagovať slovami „beriem na vedomie” je asi rovnako

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

.diskusia
.posledné
.neprehliadnite