celá výmena vlády spočívala v zmene jedného ministra, v potvrdení demisie druhého ministra a vo výmene tretieho ministra s predsedom vlády. Dve z týchto troch zmien sa týkali podstatných problémov starej vlády: poľutovaniahodnej nekompetencii ministra zdravotníctva Mareka Krajčího a smrtonosnej nekompetencii predsedu vlády Igora Matoviča. Tretia zmena sa týkala výkladnej skrine starej vlády – boja proti korupcii. A hovorila nám, že ani tam zrejme nie je všetko v úplnom poriadku.
Kým sa však dostaneme k zmenám, je asi rozumné pristaviť sa na chvíľu pri tých členoch vlády, ktorí si svoje stoličky zachovali. Starú vládu sme často hodnotili najmä na základe výkonov Matoviča a Krajčího, ktoré sú počas pandémie naozaj najdôležitejšie. V ich tieni sa tak trochu nespravodlivo ocitli pozoruhodné výkony iných členov vlády. A tí nám zostali.
Zostal podpredseda vlády Štefan Holý, ktorý v starej vláde pripravil návrh zákona o verejnom obstarávaní, ktorý bol zjavne zameraný proti verejnému záujmu a proti verejným financiám. Zostal minister školstva Branislav Gröhling, ktorého ministerstvo pripravovalo likvidáciu univerzitných samospráv. Zostal minister vnútra Roman Mikulec, ktorého ministerstvo pripravilo taký návrh zákona, aby štát mohol bezprecedentným spôsobom sledovať svojich občanov vrátane ich bankových účtov. Takéto zákony si nedovolili predkladať ani Mečiar, ani Fico.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.