v rozhovore sa dočítate:
- ako hodnotí komunikáciu súčasnej Matovičovej vlády,
- ako komunikuje premiér na Facebooku,
- prečo je problém, ak sa premiér správa a komunikuje ako opozičný politik,
- ako odkomunikovali predstavitelia vlády príchod Spunitka V.
vo svojej akademickej kariére ste vyučovali dva predmety: politickú komunikáciu a politickú psychológiu. Aký je váš dojem z politickej komunikácie vlády ako celku?
Komunikáciu vlády ovplyvnili dva faktory. Prvým je, samozrejme, pandémia covid-19, ktorá znamená, že od prvého dňa vlády prebieha krízová komunikácia. Vláda nemala ani minútu na štandardný rozbeh. Druhým faktorom je, že sa kompletne vymenila vládna garnitúra a až na jednu výnimku, Richarda Sulíka, nemal nikto z vlády skúsenosť z vládnej koalície. Nevymenili sa len ministri, ale aj čelní vládni úradníci a komunikačné oddelenia ministerstiev. Úplne noví ľudia nastúpili v krízovej situácii. To sú dve poľahčujúce okolnosti. Lenže vládna komunikácia je aj tak katastrofálna. Panuje chaos. Vláda nedodržiava ani jedno z troch kritérií krízovej komunikácie.
aké sú to?
Prvým je jasná a zrozumiteľná komunikácia. Vláda má presne povedať, čo od občanov požaduje, a má presne vysvetliť, v akej situácii sa nachádzame. S týmto súvisí komunikačná konzistencia, čiže opatrenia, ktoré zavediete, nesmiete o dva dni zmeniť alebo zrušiť. V prípade tejto vlády však platí, že svoje opatrenia dokázali zmeniť už o dve hodiny. Ak niečo poviete, musí to konzistentne a dlhodobo platiť. Ľudia musia vedieť, že vláda a vládni predstavitelia vedia, čo robia, a verejnosť má vedieť, čo má robiť ona. Iba tak si dokáže vláda udržať dôveryhodnosť. Túto úlohu absolútne nezvládla, i keď v prvej vlne pandémie vláda možno mala istý plán a ľudia sa správali podľa nariadení.to áno, neviem však, či sa zodpovedne a podľa pravidiel správali vďaka vláde alebo pre strach z neznámeho.
Áno. No komunikácia vlády nebola zo začiatku taká zlá, hoci aj preto, že situácia na Slovensku v súvislosti s pandémiou nebola taká kritická.na jar minulého roku sme mali len vlnku, rozhodne nie vlnu pandémie.
Súhlasím. Krízová komunikácia je potrebná, až keď je krajina v reálnej kríze. Dnes počet ľudí v nemocniciach prekračuje ich kapacitu a umiera nám denne viac ako sto ľudí. Od momentu, keď sa pandémia začala zhoršovať, vláda komunikáciu nezvláda. Ďalším kľúčovým faktorom krízovej komunikácie je jej rýchlosť. Vláda má komunikovať rýchlo, efektívne, nie zmätočne. Vinou nezvládnutia týchto pravidiel nemá spoločnosť dôveru v to, čo vláda hovorí, a nespráva sa podľa nariadených opatrení. Vláda je teda priamo zodpovedná za to, koľko ľudí umiera a koľko ľudí je v nemocniciach.Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.