príchod vakcín určite vyvolal kolektívny výdych úľavy. No skutočná úľava v reálnom každodennom živote sa nedá čakať skôr, ako bude zaočkovaná taká časť populácie, aby to malo na vývoj pandémie citeľný dopad. Tu sa hneď núka zlá správa: nemáme očividne dosť vakcín a asi ich ani tak rýchlo nebude dostatok na to, aby preočkovanosť vystúpila k nadpolovičnej časti obyvateľov. Lenže nemali by sme sa ňou nechať deprimovať. Dobrá správa totiž znie, že nemusíme mať zaočkovanú nadpolovičnú časť obyvateľstva, aby úľava naozaj prišla.
úmrtia sa skončia po zaočkovaní tretiny ľudí
Najdôležitejšie je, ktoré skupiny obyvateľov budú zaočkované prvé. Lebo zatiaľ čo drvivá väčšina nakazených vírus prekoná s miernymi alebo žiadnymi príznakmi, ohrozené osoby v prípade nákazy čelia riziku smrti alebo vážnym zdravotným následkom. Ochrana ohrozených skupín, aj keď predstavujú len malú časť v rámci populácie, môže zabrániť drvivej väčšine prípadov hospitalizácií a aj úmrtí.
Téma .týždňa: Nie je to také zlé
Koho teda treba zaočkovať čím skôr, aby sa dopady pandémie výrazne zmiernili, a teda aby sa život mohol postupne uvoľniť?
Odpovede môže naznačiť britská vakcinačná stratégia. Tá vychádza pri odhadoch dopadov očkovania z päťročných vekových skupín. Pri každej skupine je uvedené, koľkým percentám úmrtí v celej populácii dokáže jej zaočkovanie zabrániť. Britská tabuľka sa končí pri 50-ročných. Prečo? Ak by totiž boli zaočkovaní všetci obyvatelia starší ako 50 rokov (plus obyvatelia, ktorí majú vážne zdravotné problémy), malo by to zabrániť až 99 percentám úmrtí v celom Spojenom kráľovstve.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.